Ruské jednotky spustili v noci raketové útoky na Kramatorsk a Sloviansk na východe Ukrajiny. Takáto správa sa nedávno objavila v slovenských médiách. Kramatorsk je ťažko skúšaným mestom v Doneckej oblasti.
V týchto dňoch sa koná v Donecku, Luhansku, Záporožskej a Chersonskej oblasti Moskvou zorganizované sporné referendum o pripojení k Rusku.
Hlasovanie pod dohľadom samopalov. Ako si chcú okupanti privlastniť kus Ukrajiny? Čítajte O situácii v Kramatorsku, živote tamojších ľudí, mobilizácii v Rusku, bombardovaní aj o spornom referende nám porozprávala viceprimátorka Kramatorska TETIANA SAVCHENKO.
Stretli sme sa v košickom Kulturparku v rámci Dní Ukrajiny na podujatí Deň samosprávy Slovenska a Ukrajiny. Hlavným organizátorom prevažne kultúrnej akcie je Združenie Feman, ktorého riaditeľ Eduard Buraš pozval do Košíc aj túto predstaviteľku ukrajinskej samosprávy.
Tetiana v týchto ťažkých časoch vedie vojnou zmietané mesto z Užhorodu, kam ušla pred hrôzami vojny.
Prichádzate z vojnou zničeného Kramatorsku, ktoré bolo kedysi významným priemyselným mestom Ukrajiny. Aká bola cesta na Slovensko?
- Už štyri mesiace žijem v Užhorode, keďže u nás je veľmi nebezpečná situácia. Pôvodne som žila v mestečku Bachmut a pracovala v Kramatorsku. Spočiatku sme mesto riadili dištančne. Momentálne z dôvodu prípravy rozpočtu a finančných ťažkostí, ktoré máme, sme na neplatenej dovolenke. Cesta na Slovensko prebehla bez problémov, sme súčasťou delegácie 27 zástupcov samospráv zo šiestich oblastí Ukrajiny. My sme vo vojne v podstate od roku 2014. Nie je pre nás nič nové, že prechádzame cez kontrolné stanovištia chránené vojakmi.
Aká je momentálna situácia v Kramatorsku?
- Okrem toho, že tam mám byt, sú tam aj moji kolegovia. Sme v spojení. Bachmut a Kramatorsk sú aktuálne miestom asi najhorúcejších bojov. Vedie tadiaľ vojnová línia. Veľmi zlá situácia je so školskými budovami, ale aj so zdravotníctvom. Napádané je civilné obyvateľstvo, bytovky, rodinné domy. Všetko je zničené.
V Kramatorsku sme mali 220-tisíc obyvateľov, dnes je ich 60-tisíc. Tretina ľudí, ktorá tam zostala, žije v neľudských podmienkach. Regionálna vláda, ale aj mestský úrad robia všetko pre to, aby ľudia mohli ako-tak fungovať. Tridsať percent z pôvodného počtu obyvateľov nie je možné ochrániť pred následkami. Situácia sa zhoršuje a boje sa posúvajú.
Ľudia, ktorí v meste zostali, nechceli odísť do bezpečia?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
