Problémy s pokutami, ktoré na Slovensku pre maďarskú diaľničnú spoločnosť vymáha aj s príplatkom bratislavská advokátska kancelária Petkov & Co, trvajú už dlho, medializované sú opakovane od roku 2015.
Opýtali sme sa preto na ne bývalého ministra dopravy SR Árpáda Érseka (Most-Híd), ktorý bol vo funkcii v období 2016 až 2020.

Už aj počas vášho ministrovania advokátska kancelária posielala vodičom výzvy na úhradu sankčného poplatku za maďarské diaľnice. Čo ste s tým vtedy robili?
- V tom čase sme to vyhodnotili tak, že tá advokátska kancelária nemá právo posielať Slovákom také šeky s poplatkom za svoje služby pre nezaplatenú alebo nesprávne vyplnenú diaľničnú známku - e-matricu v Maďarsku. Ale nemôžem dnes nikomu záväzne povedať, že to netreba platiť, lebo môže tam byť určité riziko nejakých právnych následkov, ak by o tom v konečnom dôsledku rozhodoval súd.
My sme to však vtedy vyhodnotili tak, že je to nejaký fígeľ, lebo prostredníctvom tej advokátskej kancelárie to pre náhradu ich nákladov bolo predražené asi o sto percent. Napríklad Rakúšania, keď mám správne informácie, posielajú aj za nezaplatenú diaľničnú známku šeky slovenským vodičom priamo ako rakúska polícia, resp. ministerstvo vnútra.
Medzinárodná dohoda v období, keď som bol ministrom, platila len na niektoré priestupky proti bezpečnosti cestnej premávky, ako sú telefonovanie za volantom, jazda na červenú alebo prekročenie rýchlosti, ale poplatky za diaľničné známky v tom zahrnuté neboli. Žiadali sme, nech aj túto položku dajú do toho protokolu. Ako to vtedy dopadlo, už neviem. Pamätám sa len, že keď sme to riešili, tak potom prestali chodiť tie pokuty.

Vy ste ešte nikdy nedostali pokutu cez advokáta za maďarskú diaľnicu?
- Ešte nie. Ale keď som si bol nedávno v Prešove prevziať čestné občianstvo mesta, tak som sa odtiaľ vracal domov po diaľnici cez Košice a Maďarsko a po prejdení hraníc v Milhosti som si nemal kde kúpiť diaľničnú známku. Podarilo sa mi to až na pumpe asi 30 kilometrov pred Budapešťou, takže dovtedy som šiel po maďarskej diaľnici vlastne načierno, ale naozaj som ju nemal kde kúpiť.
Ak mi náhodou tiež príde pokuta cez advokátsku kanceláriu, pravdepodobne jej ju nezaplatím a určite sa budem súdiť, lebo toto sa mi nezdá, že nejaká poverená právna kancelária to takto môže robiť, aj keď má s Maďarmi nejakú zmluvu.

Do redakcie nám napísal Prešovčan, ktorý šiel cez Maďarsko do Slovinska a mal kúpenú aj správne vyplnenú maďarskú diaľničnú známku. Aj tak mu však prišla výzva z advokátskej kancelárie. Na fotke z diaľnice je síce zachytená taká istá značka auta rovnakej farby, akú má on, lenže evidenčné číslo nie je dobre čitateľné a nie je to ani jeho vozidlo. To v tom istom čase parkovalo v Slovinsku, navyše malo na sebe nosič s bicyklami, ktorý odfotené auto nemá. Prešovčan má podozrenie, že Maďari mohli dať nejasné foto auta slovenskému advokátovi, ktorý sa potom mohol nejako dostať k menám možných majiteľov odfoteného vozidla a len tak skúsil poslať výzvu viacerým potenciálnym držiteľom takého auta, či sa netrafí.
- Mám taký pocit, že toto nebude úplne v poriadku a stopercentne v súlade so zákonom. Slovenská právna kancelária, aj keď jej maďarská strana prepošle ešpézetku, nemá cez policajný dopravný inšpektorát ako zistiť majiteľa auta.
Oni však v tom čase robili takú ´figurínu´, že právna kancelária zastupuje maďarskú stranu, došlo k sporu a oni so slovenským majiteľom auta chcú uzavrieť zmier, preto žiadajú k ešpézetke meno, komu auto patrí.
Keď totiž vy dostanete z Maďarska moju ešpézetku, tak niekto vám na Slovensku musí k tomu napísať, že toto je Érsekovo auto. Ale problém je v tom, že toto by tu nemali ako legálne zistiť, preto vtedy používali ten fígeľ, ktorý sme však odhalili.

Zverejnené sú viaceré nedávne súdne rozhodnutia, keď táto advokátska kancelária pre jazdu Slovákov po maďarskej diaľnici žalovala na súde majiteľov odfotených áut. Tí však boli identifikovaní len evidenčnými číslami ich vozidiel a ani žalovaná suma nebola ešte konkrétne vyčíslená. Súd osobné údaje žalovaných držiteľov áut vylustroval z policajných databáz a dal ich do spisu, odkiaľ ich potom advokátska kancelária ako žalobca chcela získať. To jej však súdy v rámci ochrany osobných údajov nedovolili a žaloby napokon pre riadne neoznačenie strany sporu odmietli.
- No a práve toto bol v minulosti ten fígeľ, že advokátska kancelária najprv cez súd získala k autu meno a potom dotyčnému vodičovi napísali, nech zaplatí pokutu. Podľa mňa to nie je v poriadku. Aj nezaplatenie diaľničnej známky v zahraničí, ak je to teda naozaj preukázané, by sa podľa mňa malo trestať takým istým spôsobom ako trebárs prekročenie rýchlosti - čiže priamo štátom alebo jeho políciou a nie sprostredkovane, aby sa na tom nabaľovala súkromná advokátska kancelária.

Keď však, naopak, maďarský vodič nemá na slovenskej diaľnici zaplatenú diaľničnú známku, tak Slovensko ho potom cezhranične nejako pokutuje?
- Niečo sa k tomu v tom čase riešilo, aby sa to mohlo robiť, ale nedalo sa to vtedy. Pretože u nás môže vyberať pokutu, ak nemáte diaľničnú známku, len policajt, nie Národná diaľničná spoločnosť ako v Maďarsku. Nemali sme na to právnu normu.
Mali sme síce ŠPZ zahraničného auta bez diaľničnej známky, ale nemali sme meno jeho majiteľa, lebo európske pravidlá dovoľovali žiadať od druhej krajiny informácie o majiteľovi len pri dopravných priestupkoch proti bezpečnosti cestnej premávky, kam jazda načierno po diaľnici nepatrila. Nebol to len náš problém, ale aj ostatných krajín EÚ. Tak to bolo za mojej éry, neviem, či sa už niečo zmenilo.

Aj Slovensko už pokutuje cudzincov bez diaľničnej známky
- Slovenské ministerstvo dopravy teraz pre Korzár reagovalo, že podporuje celoeurópske riešenie pokutovania cudzincov za neuhradené diaľničné poplatky, aby bolo zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s užívateľmi spoplatnených ciest doma i v zahraničí.
- Vlani sme preto prijali do našej legislatívy európsku smernicu, ktorá zaviedla cezhraničnú výmenu informácií o evidencii vozidiel medzi členskými štátmi kvôli vymáhaniu mýta, úhrade diaľničnej známky a ukladaniu sankcií, vysvetľuje ministerstvo.
- "Slovensko už pristupuje k pokutovaniu zahraničných vodičov," uviedol rezort dopravy s tým, že priestupky cudzincov pre nezaplatené slovenské diaľničné známky riešia naše okresné úrady a v blokovom konaní Policajný zbor SR.
- K pokutovaniu slovenských vodičov za jazdu bez úhrady diaľničnej známky v Maďarsku sa naše ministerstvo dopravy nevyjadrilo s odôvodnením, že "táto činnosť je plne v kompetencii maďarského správcu výberu úhrady diaľničnej známky - spoločnosti Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt."
Súdy mená zistili, ale advokátovi ich nedali a žaloby odmietli
- Pokuty sú v Maďarsku zo zákona pohľadávkami diaľničnej spoločnosti, ktoré si uplatňuje voči držiteľom vozidiel výlučne súkromnoprávnymi prostriedkami sledujúc ochranu svojho majetku, povedal v roku 2017 Markíze advokát Ivan Petkov.
- Podľa jedného z nedávnych rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave však Petkovova kancelária ako žalobca neidentifikovala žalovaných majiteľov odfotených áut menom, priezviskom, adresou, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, len evidenčnými číslami vozidiel.
- Súd si ich od Ministerstva vnútra SR vyžiadal, ale advokátovi, ktorý si ich potom chcel zo spisu skopírovať, ich neposkytol s odôvodnením, že podľa zákona o cestnej premávke žalobca nie je subjekt, ktorému možno dať informácie z evidencie áut.
- Súd vyjadril názor, že ochrana osobných údajov fyzických osôb je nadradená právu žalobcu na súdnu ochranu a je nemysliteľné, aby žalobca v civilnom sporovom konaní obchádzal zákon a cez súd vyžadoval údaje osôb, ku ktorým nemá prístup.
- „Bolo by neprijateľné, aby všeobecný súd SR poskytoval žalobcovi súčinnosť pri zisťovaní osôb, ktorým má byť uložená pokuta ako verejnoprávna sankcia upravená v právnych predpisoch iného štátu mimo pôsobnosť smernice 2011/82/EÚ z 25. 10. 2011, ktorou sa zjednodušuje cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky," konštatovala sudkyňa Darina Kriváňová.
- Podľa nej by išlo by o neprípustné rozšírenie teritoriálnej pôsobnosti maďarských orgánov verejnej správy i na územie SR.
- „I z tohto dôvodu je nenáležitá argumentácia žalobcu o pôvode štátnej moci od občanov a o povinnosti súdu žalobcovi poskytnúť súčinnosť v identifikácii žalovaného podľa evidencie vozidiel policajného zboru, ktorá nie je verejným registrom," uviedla bratislavská sudkyňa.
- Prakticky rovnako rozhodol tento rok v podobných prípadoch aj Najvyšší súd.
Najvyšší súd: Petkov chcel iba identifikovať vodičov, nie súdiť sa
- „Súd prvej inštancie poukázal na prax žalobcu vo veciach z rokov 2017 až 2019, že po tom, ako boli súdom vyžiadané údaje o „žalovaných“, vo všetkých prípadoch žalobca prostredníctvom svojho zástupcu reagoval nie doplnením žaloby čo do označenia žalovaných, ale zobral žalobu v celom rozsahu späť. To naznačuje, že úmyslom žalobcu nebolo viesť spor na podklade ním podanej žaloby, ale len prostredníctvom jej podania chcel získať informácie o držiteľoch ním označených motorových vozidiel," opísal Najvyšší súd v jednom z rozhodnutí o ďalšom z týchto prípadov.
- „Ani v jednom prípade, v ktorom vždy označil „viacerých žalovaných“, nebol postup žalobcu taký, že by doplnil označenie žalovaných, ako „avizoval“, ale z jeho strany vždy po realizácii ním požadovaných zisťovaní cestou súdu došlo k späťvzatiu žaloby. O tom, že rovnaký úmysel sledoval aj touto žalobou, svedčí i to, že v tomto prípade, ako je zrejmé z jeho následného „doplnenia - upresnenia žaloby“, má vystupovať na strane žalovanej celkom až 10 000 subjektov, čo samo osebe svedčí o účelovosti postupu a podaní žaloby len pro forma s iným cieľom ako viesť spor voči držiteľom označených motorových vozidiel," píše sa v súdnom rozhodnutí.
- Takéto množstvo subjektov na žalovanej strane podľa súdu reálne znemožňuje viesť voči nim jedno (spoločné) konanie. "O danom úmysle svedčí aj argumentácia žalobcu, že jeho úmyslom aj zákonnou povinnosťou je podľa § 33/B ods. 5 maďarského ZoCD tiež odoslať výzvu na zaplatenie pohľadávky (poplatku) v rámci 60-dňovej prekluzívnej lehoty plynúcej od identifikácie žalovaných prostredníctvom súdu a pokúsiť sa o mimosúdne uspokojenie pohľadávok žalovaného, a že uvedené je podľa maďarských predpisov dokonca povinnosťou žalobcu, v tomto prípade jeho právneho zástupcu," uviedol Najvyšší súd.

Video: Právnici chcú za maďarské pokuty viac, reportáž RTVS, 2017
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.