MARTIN MASÁR je potravinársky chemik a certifikovaný výživový poradca. V rozhovore vysvetľuje, že už v dávnych dobách pred naším letopočtom sa ľudia snažili predlžovať trvanlivosť potravín či vylepšovať ich farbu. Využívali na to najčastejšie rôzne prírodné látky.
Obrovský rozmach v tomto sektore však nastal až počas industrializácie, keď vzniklo množstvo nových technológií, ale aj samotných potravín, ktoré vydržia dlho čerstvé, sú rýchlo pripravené na konzumáciu (polotovary), majú naozaj lákavú chuť, textúru či farbu, a to práve vďaka použitiu „éčok“.
Niektoré sú menej nebezpečné ako iné, no všeobecne platí, že ich pridávanie do potravín je regulované a ak polotovary nekonzumujeme vo veľkom množstve, nemalo by to byť nebezpečné.
Ak si pozeráme zloženie niektorých potravín, niekde je umelých prísad veľa, niekde menej, v niektorých potravinách sa skrývajú skôr za inými názvami. Čo sú potravinárske prísady, teda „éčka“?
- Sú to látky, ktoré nefungujú samostatne ako potraviny, ale pridávajú sa do nich v menších množstvách. Najčastejšie je to preto, aby vylepšili ich vlastnosti, napríklad predĺžili ich trvanlivosť alebo zlepšili chuť, vôňu, textúru, lesk či farbu. Potravinárske aditíva sú však mimoriadne dôležité v predlžovaní trvanlivosti potravín, udržaní požadovanej textúry či požadovanej farby potraviny.
Aký je rozdiel v jednotlivých éčkach?
- Netreba ich vnímať iba v negatívnom svetle. Množstvo z nich má prospešné vlastnosti. Po pridaní do potraviny sa v nej napríklad nemnožia mikrobiálne organizmy, takže sa nepokazí tak skoro ako v prípade, keby tam tie prísady neboli. Tieto éčka patria do skupiny konzervantov. Ďalšie éčka majú napríklad dobrú schopnosť farbiť, tie považujeme za farbivá. Ale jedno éčko môže častokrát zastávať viacero funkcií a v každej potravine sa môže používať pre iný účel, prípadne zastávať viacero funkcií súčasne.

Niektoré sa do jedla či nápojov pridávajú preto, aby vyzerali lepšie, lákavejšie a jedlo malo krajšiu farbu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.