EDUARD BURAŠ je poradcom slovenského premiéra pre cezhraničnú spoluprácu našej krajiny s Ukrajinou. K východnému susedovi cestuje často, pozná ho ako svoju dlaň. Pomáha vojnou sužovanej Ukrajine, ako sa dá. Je presvedčený o tom, že vojnová kríza je pre našu krajinu príležitosťou a treba z nej vyťažiť maximum, prospešné pre obe strany. Neboli by sme veľmi chytrí, keby sme sa na možnosti pozerali len spoza hranice, hovorí.
Povedali ste, že vojnu na Ukrajine by sme mali brať ako šancu. Šancu na čo?
Každému je ľúto, čo sa deje na Ukrajine. Paradoxne to však môže byť impulzom pre rozvoj východného Slovenska. Myslím to úplne vážne.
Zakarpatsko zažíva prílev firiem z iných, vojnou zmietaných častí krajiny. Máme informácie o tvorbe Zakarpatského IT klastra, ktorý už teraz generuje projekty na rozvoj regiónov, 3. júna bol zaregistrovaný Priemyselný park Maramureš v Zakarpatsku.
Svedčí to o tom, že ekonomika v Zakarpatsku začína naberať na obrátkach. Toto je šanca aj pre nás, ak ju nevyužijeme my, urobia tak iní - Nemci, Rakúšania, Česi. Nám potom zostanú len oči pre plač.
Radí Hegerovi: Na Ukrajine, aj u nás je chudobina. Nie sme pupok sveta Čítajte Ako by sme to mali využiť? Odkiaľ začať?
Každý, kto býval a býva na Zemplíne a na východnom Slovensku, vie, že bez cestnej infraštruktúry, bez diaľnice toho veľa nedokážeme. Vieme, že ruské vojská blokujú čiernomorské prístavy, v ktorých sa nachádzajú milióny ton obilia.
Štatistiky hovoria, že viac ako 600-tisíc ton v hodnote vyše 100 miliónov dolárov Rusi jednoducho vyviezli. Požiadavka ukrajinskej strany je, aby obilie putovalo inými hraničnými priechodmi. Jedným z nich je hraničný priechod Vyšné Nemecké, ktorým chce ukrajinská strana prepravovať obilie smerom do Európy nákladnými autami. Okrem toho máme suchozemský prístav, prekladisko v Čiernej nad Tisou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
