VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Väčšina kresťanov slávi najväčšie sviatky roka, Veľkú noc.
V názvosloví sviatočných dní však, predovšetkým u rímskokatolíkov, došlo k zmene.
S prvým novým názvom sa veriaci stretli už uplynulú nedeľu, keď ju na mnohých miestach neslávili ako Kvetnú, ale ako Palmovú.
Cirkev hovorí, že nechce odstraňovať pôvodné a zaužívané názvy, ale chce ich viac priblížiť hodnovernému prekladu latinského originálu základnej liturgickej knihy - Rímskeho misálu.
Jeho nové vydanie vstúpilo do platnosti na Slovensku práve v tomto roku.
Nové či zaužívané?
Počas Svätého, už nie Veľkého týždňa, sa tak veriaci stretnú s tým, že Zelený štvrtok je po novom Štvrtok svätého týždňa, Veľký piatok zas Piatok utrpenia Pána.
Z Bielej soboty je Svätá sobota, Veľkonočná nedeľa sa zmenila na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.
Pomenovanie zmení aj Veľkonočný pondelok. Podľa Rímskeho misálu bude Pondelkom vo veľkonočnej oktáve.
Viaceré farnosti o týchto zmenách informovali ľudí ešte na začiatku roka, iné až počas Palmovej (Kvetnej) nedele a niektoré zostali pri pôvodných názvoch.
„Veriacim som oznámil, že je tu nová alternatíva názvov sviatkov, ale u nás vo farnosti zostávame pri pôvodných. Ľudia ich majú zaužívané, a keďže sa nič v podstate týchto dní nemení, nie je dôvod opustiť tie staré,“ hovorí Miroslav Porvazník, farár z košickej mestskej časti Ťahanovce - obec.
Gréckokatolícka cirkev ani Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku pôvodné názvy sviatočných dní nemenia.
Prečo práve Zelený štvrtok?
Podľa etnologičky Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudie Buganovej zelená farba môže mať kresťanské vysvetlenie, pretože v ten deň Krista vojaci zajali v Getsemanskej záhrade, ktorá bola zelená s množstvom olivovníkov.
Ďalšia z verzií pochádza z územia, kde žili aj nemecké národnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
