VÝCHODNÉ SLOVENSKO. V ten deň bolo v strede týždňa voľno. Výročie Nežnej revolúcie, jeseň v plnom prúde.
Lenka vyzdvihla dievčatko z centra pre deti a rodiny približne o desiatej. Cieľ dvojice bol dopredu dohodnutý - turistika na Rankovské skaly.
Už počas cesty autom sa veľa rozprávali, podobne ako vtedy, keď sa videli prvýkrát.
„Nie je síce veľmi turistický typ, hromží, keď začneme chodiť, ale keď sme hore, je to super,“ hovorí Lenka o dievčatku, s ktorým pravidelne trávi čas.
Bolo to ich 24. spoločné stretnutie a ich vzťah už začal byť osobnejší.
Lenka si na tento okamih spomína veľmi dobre.
„Viedli sme vtedy náš prvý osobnejší rozhovor a veľmi vnímavo ma počúvala. Na ďalšom stretnutí mi dala list, v ktorom spomenula jednu dôležitú vec, ktorá v rozhovore zaznela. Veľmi to na ňu zapôsobilo,“ opisuje dobrovoľníčka.
Užívajú si vzájomnú prítomnosť
Košičanka Lenka sa s dievčatkom z detského domova prvýkrát stretla vlani v júni a odvtedy je ich kontakt pravidelný.
Zažili spolu už všeličo - kúpanie na Bukovci, pečenie vianočných perníkov, prechádzku v Slovenskom raji alebo len tak u Lenky sledovali seriály.
Na viacerých z takmer 50 stretnutí za posledných deväť mesiacov však len tak ticho sedeli na lavičke, „flákali sa“ a užívali si prítomnosť jedna druhej. Majú aj také dni, keď rozoberajú vážnejšie témy, napríklad budúcnosť.
„Je to iné, ako keď som bola dieťa ja. Mala som iné ciele a vzory. Deti, ktoré vyrastajú v detských domovoch, svoje vzory kopírujú z okolia. Snažím sa jej preto rozšíriť obzory. A nedávno som sa napríklad dozvedela, že chce byť herečka,“ usmieva sa 29-ročná Košičanka.
Lenka sa už dlhšie pred zapojením do programu Tvoj Buddy, ktorý prepája deti z detských domovov s dobrovoľníkmi, angažovala v rôznych organizáciách na pomoc deťom. Svoju pomoc však chcela venovať adresnejšie.
„Poslať peniaze či napísať dieťaťu list je super, ale venovať mu svoj čas je niečo celkom iné. Mala som dobré detstvo, úžasných rodičov a kvalitné vzťahy. Mala som veľké šťastie a mám potrebu to poslať ďalej,“ opisuje Lenka, ktorá vyštudovala biológiu v Košiciach.

Štát program víta
Podľa údajov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny žije v centrách pre deti a rodiny takmer 5-tisíc detí, pričom v posledných desiatich rokoch sú ich počty ustálené.
V priemere je od roku 2011 do roku 2020 v centrách pre deti a rodiny umiestnených ročne 4 742 detí.
Dôvody, pre ktoré sa deti v týchto centrách ocitnú, sú rôzne.
Najčastejšie ide o zanedbávanie starostlivosti, poruchy správania, no problémom býva aj závažná prekážka na strane rodičov, ktorá im bráni v starostlivosti o ich deti.
„Do centier sa dostávajú aj deti s ťažkým zdravotným postihnutím či týrané, zneužívané a zanedbávané deti,“ vysvetľujú z rezortu.
Štátny systém vynakladá nemalé finančné prostriedky na starostlivosť o deti v centrách a zabezpečuje ich zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin.
Organizácie tretieho sektora dopĺňajú tento existujúci systém. Pracujú na tom, aby sa deti po odchode z centier pre deti a rodiny stali čo najľahšie a najrýchlejšie plnohodnotnými členmi spoločnosti.
„Pre každé dieťa je potrebné, aby malo aspoň jednu osobu, ktorej dôveruje, a z tohto dôvodu je koncept Tvoj Buddy pre deti v centrách prínosný,“ uvádza rezort.
Každé dva týždne vznikne nový vzťah
Koncept Tvoj Buddy je založený na jednoduchom princípe. Dobrovoľníci, ktorí s deťmi trávia spoločné chvíle, im dávajú to najcennejšie - svoj čas.
„V isté životné obdobie vo mne začal čoraz viac rezonovať celý koncept opustenosti, ako sa navzájom potrebujeme a ako chradneme, keď sme sami,“ opisuje zakladateľ konceptu Tvoj Buddy Ladislav Kossár.
Za 15 rokov fungovania programu našiel Buddy parťákov pre viac ako 160 detí.
„Minulý rok sme našli Buddyho 23 deťom, čo znamená, že v priemere v roku každý druhý týždeň vytvoríme jeden vzťah. Medzi nami je však ešte množstvo detí, ktoré svojho Buddy dobrovoľníka nemajú. Cieľom je, aby každé z nich malo svojho parťáka,“ vysvetľuje Kossár.
Dobrovoľníčka Lenka potvrdzuje, že deti v detskom domove, ktorý navštevuje v Košiciach, sa takmer na každej jej návšteve netrpezlivo pýtajú, kedy budú mať svojho „Buddyho“. „Deti to vnímajú a chcú mať svojho parťáka,“ hovorí.
Po rokoch fungovania programu na západnom Slovensku sa v roku 2021 prvýkrát hľadali dobrovoľníci aj v Košiciach a Prešove.
V obidvoch mestách je v centrách vyše sto detí, no nie všetky sú priamo vhodné do programu. Základným kritériom je vek. Deti zapojené do programu majú od 12 do 16 rokov.
„Mladšie deti môžu byť zapojené do programu v budúcnosti. Od veku 12 rokov však už sú schopné pochopiť rolu Buddy dobrovoľníka, inak by si ich mohli pomýliť s rodičmi,“ hovorí koordinátor dobrovoľníkov na východnom Slovensku Martin Vrabeľ.
V súčasnosti už prebiehajú náborové aktivity na dobrovoľníkov po celom východnom Slovensku. Do programu sa tak môžu už dnes prihlásiť ľudia z Vranova nad Topľou, Sabinova alebo z Popradu.
Výhodou je, že dobrovoľníci nebudú na „svoje dieťa“ čakať, ako je to napríklad v súčasnosti v Bratislave, kde už väčšina detí vhodných na zapojenie má svojho dobrovoľníka.
Vyberajú veľmi uvážene
Na východnom Slovensku sa od spustenia programu Tvoj Buddy v závere roka 2020 prihlásila takmer stovka záujemcov, no nakoniec ich bolo úspešných zatiaľ len päť.
„Dobrovoľníkov vyberáme veľmi uvážene. Deti v detských domovoch si prešli vo svojich životoch náročnými obdobiami, preto nechceme, aby bol dobrovoľník len ďalší dospelý, ktorý do ich života prišiel a odišiel. Má to byť človek, ktorý tu už pre nich ostane,“ vysvetľuje koordinátor dobrovoľníkov Vrabeľ.
Deti programom získavajú celoživotného priateľa, na ktorého sa môžu spoľahnúť aj po osamostatnení a odchode z detského domova.
„Našla som priateľku na celý život. Pokiaľ bude z jej strany záujem, tak sa určite chcem stretávať, aj keď budeme staré,“ opisuje s úsmevom dobrovoľníčka Lenka.
Výberový proces trvá približne pol roka
Byť o krok bližšie k Buddy dobrovoľníctvu je jednoduché. Stačí si vyplniť prihlášku na stránke programu. Samotný výberový proces trvá približne pol roka.
„Už počas neho vieme zhodnotiť, z ktorého uchádzača by sa mohol stať skvelý Buddy,“ opisuje koordinátor Vrabeľ a vysvetľuje, že na východnom Slovensku je v detských domovoch na zapojenie do programu viac chlapcov ako dievčat, preto sú radi, ak sa im hlásia na dobrovoľníctvo aj muži.
„Všeobecne je to tak, že sa hlásia skôr ženy, pričom vytvárame dievčenské, respektíve chlapčenské dvojice. Chlapcom v domovoch mužské vzory veľmi chýbajú,“ dopĺňa Kossár.
Záujemcovia, ktorých prihláška je vyhodnotená úspešne, sa bližšie zoznámia s celým programom, kde sa môžu dozvedieť rôzne špecifiká. Koordinátori programu sa ich potom v rámci individuálneho pohovoru opäť pýtajú, či majú o dobrovoľníctvo skutočný záujem.
Nasleduje skupinový pohovor, kde už záujemcovia riešia konkrétne situácie, ktoré môžu pri stretávaní s dieťaťom nastať, a prejdú aj kompletnou diagnostikou osobnosti.
„Overujeme si aj referencie na dobrovoľníka od ľudí, ktorí ho poznajú už niekoľko rokov,“ hovorí Vrabeľ.
Výberové procesy sa začínajú trikrát do roka, spravidla vo februári, máji a novembri.
„Veľa aktivít prebieha online, no napríklad skupinové pohovory a psychodiagnostika sú v Košiciach,“ opisuje Vrabeľ.
Záujemcovia prejdú rôznymi školeniami
Už počas výberového procesu dobrovoľníci prechádzajú vzdelávaním a po absolvovaní pohovorov absolvujú ešte dodatočné kurzy, kde sa oboznámia aj s jednou zo známych psychologických teórií, o ktorú sa opiera aj program Tvoj Buddy - teóriou vzťahovej väzby.
Na školeniach sa dobrovoľníci dozvedajú aj to, „ako fungujú“ deti, prečo sa správajú tak, ako sa správajú, ako prežívajú a vyjadrujú emócie, či aké sú ich potreby.
„Už toto porozumenie im pomáha zvládnuť emočne náročnejšie situácie. Ak vedia, prečo sa niečo deje, neprežívajú takú mieru neistoty a strachu,“ vysvetľuje odborná garantka programu Zuzana Zimová.
Okrem toho na vzdelávaniach hrajú modelové situácie, kde rozoberajú vhodné a účinné formy komunikácie v záťaži či v kríze.
„Dobrovoľníci sa oboznamujú napríklad so sociálno-právnou ochranou detí, ale aj so situáciou dieťaťa, s ktorým sa budú stretávať. Dozvedia sa, čím všetkým si prešlo či z akého prostredia do domova prišlo,“ opisuje Vrabeľ.
Dobrovoľníci môžu absolvovať aj ďalšie dodatočné školenia. K dispozícii majú pravidelné konzultácie s koordinátormi programu, ktorí majú psychologické vzdelanie a vedia ich priebežne sprevádzať v ťažkých momentoch vzťahu s dieťaťom.
„Ak to uznajú za vhodné, odporúčajú dobrovoľníkovi nezávislú supervíziu, na ktorej sa môžu na náročnú tému pozrieť z nadhľadu a z odstupu,“ dodáva Zimová.
Ak dobrovoľník na pohovoroch uspeje, podpisuje dobrovoľnícku zmluvu so záväzkom minimálne na tri roky, avšak ideálne až do osamostatnenia dieťaťa po odchode z centra.
„Veríme, že počas tohto obdobia môže tento jedinečný stabilný vzťah dieťa veľmi pozitívne ovplyvniť. A zo skúsenosti vidíme, že vzťah často pretrváva aj po odchode z centra pre deti a rodiny. Sú to potom už vzťahy na celý život,“ opisuje Vrabeľ.
Stretávajú sa raz týždenne
Po výberom konaní už má Buddy tím dobrý obraz o dobrovoľníkovi a v spolupráci s centrami aj dobrý obraz o dieťati, na základe čoho vznikajú dvojice. Je takisto prospešné, ak aj dobrovoľník opíše, aké má od dieťaťa očakávania.
Dobrovoľník sa s dieťaťom stretáva spravidla raz týždenne. Stretávajú sa kdekoľvek, dobrovoľník sa tak stáva právne blízkou osobou dieťaťa a môže ho brať na vlastnú zodpovednosť aj mimo detského domova.
Dobrovoľník si môže navyše sám povedať, do akej vzdialenosti je za dieťaťom ochotný dochádzať tak, aby mohli spolu tráviť čas na týždennej báze. „Zvyčajne je to maximálne 30 minút od bydliska,“ hovorí Kossár.
Dôležité je budovať dôveru
Prihlášku si môže podať ktokoľvek vo veku od 25 rokov. Priemerný vek Buddy dobrovoľníkov je 35 rokov a pôsobia v rôznych oblastiach, či už je to bankovníctvo, financie, IT alebo služby. Zabehnutými Buddy dobrovoľníkmi sú slobodní ľudia, ale aj ľudia s rodinami.
„Najpodstatnejšie je, aby bol ten človek v pohode sám so sebou a cítil, že vie niečo dlhodobo dávať okoliu, vie byť oporou a má vysporiadanú prácu, bývanie a osobné vzťahy,“ opisuje Kossár.
Zimová ďalej vysvetľuje, že dobrovoľníci by mali mať vyriešené svoje vlastné problémy, mali by rozumieť svojmu prežívaniu, mať schopnosť uvedomovať si, čo cítia, prečo to cítia a vedieť zvládnuť emócie.
Dôležitá je u dobrovoľníkov najmä schopnosť budovať a udržiavať dlhodobé vzťahy. Samotné vytvorenie dôvery v dobrovoľníka u Buddy dieťaťa totiž trvá určitý čas, keďže zväčša ide o deti, ktoré v živote zažili stratu biologickej rodiny.
„Majú málo dôvodov na dôveru v dospelých. Vzťahy v ich životoch trvali vždy len obmedzenú dobu. Preto aj Buddy dobrovoľníkom nevedia väčšinou hneď po zapojení dôverovať,“ opisuje Zimová.
Niekedy preto deti v začiatkoch aktívne odmietajú dobrovoľníka napriek tomu, že po ňom túžili. Zimová vysvetľuje, že to môže byť súčasťou „testovania vzťahu“.
„Za ich odmietaním sa skrýva nevypovedaná otázka: 'Naozaj ti na mne záleží? Aj keď ťa ja odmietam? Aj keď som na teba nepríjemný, nepríjemná?' Takže dobrovoľníci potrebujú veľa trpezlivosti. Ale nielen to. Nemali by byť vzťahovační, urážať sa, trestať dieťa odmietaním,“ hovorí Zimová.
Program mení ľuďom životy
Pre dobrovoľníčku Lenku bolo na začiatku najväčšou výzvou emočne zvládnuť stretnutia s Buddy dieťaťom.
„Som dosť empatický človek, ale mám aj racionálnu zložku. Preto bola pre mňa výzva chápať to, ale držať si od toho odstup,“ vysvetľuje Lenka a dodáva, že Buddy dieťaťu chce pomôcť, byť tu preň, ale je potrebné nastaviť si rozumné hranice, aby ju to nepohltilo.
„Nechce, aby som ju ľutovala. Chce, aby som tu bola pre ňu,“ dodáva.
Kossár na záver vysvetľuje, že zapojenie do programu mení ľuďom život, preto stojí za to vyskúšať to.
„Predstavte si, že vstúpite do úplne nového vzťahu. V Prešove je teraz v detskom domove dievčatko, ktoré vás nepozná, a vy budete pre ňu čoskoro všetkým. A to iba preto, aký ste človek. Je to cenný zážitok prijatia, lásky, človečiny a možnosti vytvoriť si u niekoho dôveru. Je to magické,“ dodáva Kossár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.