POĽSKO. Počiatočný chaos na hranici Ukrajiny s Poľskom postupne nahrádza poriadok a organizovanosť záchranných zložiek i dobrovoľníkov.
Výraznú zmenu v živote malého hraničného priechodu Krościenko - Smolnica na juhovýchode Poľska spôsobil vo štvrtok 3. 3. príchod zvláštneho vlaku.
Kolesá vagónov sa tamojších koľajníc nedotkli 12 rokov. Hoci snáh o obnovu dopravy zo strany turistických organizácií bolo za tie roky veľa, zdanlivo nemožné dokázala až vojna na Ukrajine, respektíve snaha čo najviac pomôcť zmierniť utrpenie nevinných ľudí.
Humanita pod zjazdovkou
„Začalo sa s opravou trate č. 108,“ stálo v krátkej textovej správe z Poľska.
Informácia zaujala. Trať je totiž niečo, čo sa dá označiť za železničný urbex. Zároveň je veľmi pekná, záhadná a s pohnutým osudom. Dvanásť rokov bola úplne opustená, hoci vedie jednou z najobľúbenejších turistických oblastí Poľska – Biesczadmi.
Nevysoké pohorie s divokými lesmi, sviežimi poloninami, autentickou kultúrou i neuveriteľnými osudmi ľudí objavili nielen Poliaci, ale už aj tisíce Slovákov. Letná či zimná dovolenka bez akvaparkov a skomercionalizovanej ponuky láka najmä tých, ktorí vyhľadávajú originálny a netuctový relax.
Poľsko-ukrajinské pohraničie výrazne poznačili vojny aj obdobie komunizmu, obyvatelia menili štátnu príslušnosť. Často dochádzalo k rôznym násilnostiam i kolektívnym presídľovaniam.
Pochmúrne spomienky po rokoch obnovila súčasná migračná vlna Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou a Putinovou agresiou. Bezpečie hľadajú za západnou hranicou v Maďarsku, na Slovensku, no najviac v Poľsku.
„Nemyslel som si, že sa toho ešte dožijem,“ hovorí člen ozbrojenej ochrany poľských železníc, ktorý stráži jedno z priecestí pred hranicou.
„V noci sa budím a kontrolujem mobilný telefón, aby som zistil, čo je na fronte nové,“ dodáva.

Sme asi kilometer pred hraničným terminálom a tak sa príslušníka železničnej polície pýtame, kde môžeme zložiť humanitárnu pomoc, ktorú vezieme zo Slovenska.
Vracia nás o dve dediny naspäť. Nesieme najmä hygienické potreby, detské plienky či vlhké obrúsky. Také inštrukcie sme od poľských priateľov dostali ešte pred cestou.
Chvíľu hľadáme humanitárne centrum v obci Lodyna, ktorá leží priamo pod lyžiarskym strediskom Laworta so sedačkovou lanovkou. Hore je bielučký sneh, no dole neuveriteľné blato. Je všade, vidieť aj zapadnuté autá.
Nechápeme, prečo humanitárny bod zriadili práve na takomto mieste.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.