UBĽA, VYŠNÉ NEMECKÉ, UKRAJINA. Vojna nemá ženskú tvár. Takto znie názov knihy, ktorú napísala držiteľka Nobelovej ceny za literatúru, bieloruská spisovateľka Svetlana Alexijevič.
V pamätiach stoviek žien, ktoré zažili Veľkú vlasteneckú vojnu ako jej priame účastníčky, pátrala po najosobnejších zážitkoch, ktoré navždy utkveli vojačkám i zdravotníčkam. Podelili sa s ňou o spomienky, ktorých sa nemožno zbaviť, vytesniť z pamäti ani zo snov.
V súčasnosti by sa však dalo povedať, že vojna má aj ženskú tvár.
Je to tvár žien, ktoré majú v očiach strach a v náručiach svoje deti.
Nesú si zopár tašiek a utekajú do bezpečia, za slovenské, poľské či maďarské hranice.
Čítajte príbehy ľudí, ktorí trpia pre vojnu
Nechcem bojovať, akoby som zabíjal brata, vraví Ukrajinec v stanovom mestečku Čítajte
Ukrajinský študent: Putin klame, tvári sa, že nás chráni. Verím, že sa nevzdáme Čítajte
Odišli len s jedným kufrom. Malej Evgeniji sa cnie za svojimi hračkami Čítajte
Nechcem z Ukrajiny Novú Rossiju, hovorí utečenka Čítajte
Študentka z Ukrajiny: Celé ráno som plakala, že sa to deje v mojej krajine Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
