BRATISLAVA, KOŠICE, SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Slovenské zoologické záhrady majú výrazne obmedzené zdroje financovania a tým aj minimalizované možnosti rozvoja.
Vyplýva to zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
Vyzýva preto na zmenu systému ich financovania, ktoré musí byť viaczdrojové.
Slovenské zoo by mali mať možnosť získavať dotácie od štátu či vyšších územných celkov (VÚC), ako aj právo čerpať zdroje z eurofondov.
Národná zoologická záhrada Bojnice je financovaná z kapitoly ministerstva životného prostredia. Jej financovanie je aj v prípade veľkých investičných projektov stabilné, najmä vďaka kontraktu s rezortom, tvrdí NKÚ.
Pod Tatrami vyjedalo kontajnery. Medvieďa presťahovali do Košíc Čítajte Dostávajú len zlomok v porovnaní so športovými klubmi
Ďalšie tri mestské zoo v Bratislave, Košiciach a Spišskej Novej Vsi sú financované z mestského rozpočtu, respektíve vlastných príjmov zo vstupného a predaja suvenírov.
„Napriek mnohonásobne vyššej návštevnosti sú ich rozpočty len zlomkom v porovnaní s miliónovými verejnými dotáciami podporujúcimi futbalové i hokejové kluby," konštatuje NKÚ.
Majetok miest a štátu, s ktorým tieto štyri zoologické záhrady hospodária, predstavuje podľa kontrolórov 110 miliónov eur.
Tí preverili, ako manažment zoologických záhrad hospodári s financiami, ako sa mu darí napĺňať schválené strategické dokumenty s dôrazom na zhodnocovanie a modernizáciu verejného majetku.
Podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy poukazuje na nepomer priamej finančnej podpory zoologických záhrad a futbalových klubov.
„Kým činnosť zoo je viac-menej závislá len od príspevku z rozpočtu miestnej samosprávy, športové kluby získavajú na svoju činnosť výrazne vyššie dotácie nielen zo strany štátu, ale aj verejných rozpočtov miest, obcí či regionálnych samospráv," poznamenal.
Mestské zoologické záhrady hospodárili v roku 2020 s rozpočtom šesť miliónov, bojnická záhrada mala k dispozícii štyri milióny eur.
„Kontrolný úrad na základe vecného porovnania výsledkov z dvoch ostatných kontrol môže konštatovať, že bezmála dve tretiny účelových dotácií poskytovaných samosprávami smeruje v priebehu roka do podpory športu. Zo sumy 42 miliónov smeruje 16 miliónov eur do rozpočtov športových klubov," uviedol Andrassy.
Košická zoo vybudovala pre návštevníkov nový informačný systém Čítajte Malo by byť viaczdrojové financovanie
NKÚ tvrdí, že v záujme ďalšieho udržateľného rozvoja zoologických záhrad by malo dôjsť k úprave systému ich financovania.
Ide o nastavenie nových, transparentných pravidiel viaczdrojového financovania zo strany zriaďovateľa i štátu prostredníctvom účelových dotácií.
Z hľadiska nadregionálneho významu zoo by sa na ich financovaní mali podieľať tiež samosprávne kraje, zhodnotili kontrolóri.
„Výsledky kontroly zaslal predseda národných kontrolórov parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredia s návrhom, aby poslanci uznesením určili Ministerstvo životného prostredia SR za koordinátora spracovania národnej stratégie rozvoja zoologických záhrad," spresnil NKÚ.
Dodal, že výsledkom by malo byť legislatívne riešenie problematiky plnenia odborných úloh zoologických záhrad a tiež nastavenie pravidiel viaczdrojového financovania zoo s využitím účelových dotácií.
Čo na to rezort životného prostredia
Ministerstvo životného prostredia sa stotožňuje s výzvou nastaviť transparentné pravidlá financovania zoologických záhrad na Slovensku, za otázne však považuje to, či by sa práve envirorezort mal stať koordinátorom spracovania národnej stratégie rozvoja zoologických záhrad, ako odporúča NKÚ.
Poukazuje pritom na to, že by išlo o zásah do rozdelenia kompetencií a spôsobu financovania štátnych orgánov a samospráv.
„Preto o tejto otázke musia rozhodnúť vláda a parlament," objasnilo ministerstvo.
Reakcie riaditeľov zoologických záhrad
Zoologické záhrady v Košiciach a Spišskej Novej Vsi súhlasia so zisteniami Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) o tom, že slovenské zoo majú výrazne obmedzené zdroje financovania, a tým aj minimalizované možnosti rozvoja.
Podľa riaditeľa košickej zoo Ericha Kočnera NKÚ prostredníctvom kontrolnej akcie skonštatoval dlhodobé podfinancovanie zoo v súvislosti s úlohami, ktoré sú na ňu kladené a vyplývajú jej zo zákona o ochrane prírody a krajiny.
„Vznikla veľká disproporcia medzi tým, čo by sme mali odvádzať, a tým, kde sú naše možnosti. Nie sú to len personálne dlhy, ale najmä investičné, a tie sa za posledné roky v slovenských zoo počítajú na milióny. Toto vnímam ako zlyhanie štátu. Aj preto veľmi pozitívne vnímam záver NKÚ v zmysle, že neštátne licencované zoologické záhrady nie je možné financovať bez systémovej podpory štátu," uviedol Kočner v reakcii.
Podobne to vidí aj riaditeľ zoo v Spišskej Novej Vsi Karol Dzurik.
„Výsledok kontroly NKÚ vnímam pozitívne, keďže sa preukázalo, že zoologické záhrady na Slovensku sú podfinancované a zaslúžia si iný prístup zo strany štátu, samosprávneho kraja, zriaďovateľa," reagoval.
Zoo Košice je mestskou príspevkovou organizáciou, hospodári s prostriedkami a dotáciami od mesta, ako aj s prostriedkami získanými z vlastnej činnosti a z grantov.
„Príspevok zriaďovateľa v roku 2021 predstavoval 1,5 milióna eur a bol určený na bežnú prevádzku vrátane mzdových nákladov," uviedol Kočner.
Financovanie je podľa neho nepostačujúce, ako príklad uvádza porovnateľné mestá a zoo v českom Brne a Ostrave, kde majú na činnosť dvakrát viac.
„Zoo je živý organizmus a faktom je, že na to, čo je potrebné doriešiť, nie je nikdy dosť peňazí. Na druhej strane musím zdôrazniť, že náš zriaďovateľ v porovnaní s 90. rokmi radikálne zmenil prístup k podpore a financovaniu zoo. Avšak jeho príspevky nepostačujú na to, aby sme ako členská organizácia Európskej i Svetovej asociácie zoologických záhrad a akvárií plnili všetky záväzky vyplývajúce z tohto postavenia," konštatoval riaditeľ.
Od modernej zoo 21. storočia ako centra biodiverzity sa podľa neho dnes očakáva nielen záchrana a chov ohrozených druhov, vzdelávanie verejnosti v oblasti biodiverzity, ale aj priama účasť na záchranných projektoch „in situ". „Ich podpora pri súčasnej slovenskej legislatíve je pre nás, slovenské zoo, takmer nemožná."
Aj spišskonovoveská zoo patrí pod mesto a je financovaná príspevkom od zriaďovateľa a vlastnými príjmami.
V roku 2021 mala podľa riaditeľa príjmy vo výške 509 126 eur. Od zriaďovateľa dostala 128 294 eur, vlastné príjmy za predaj výrobkov, tovarov a služieb bol 369 073 eur a za adopciu zvierat 4490 eur. Ostatný príjem tvorí prenájom pozemkov a budov či transfery.
„Je to postačujúce na samotný chod zoo, aj keď by som si vedel predstaviť jej chod na vyššej úrovni, s tým súvisí aj vyšší rozpočet. Avšak na investície a na zlepšenie podmienok chovu zvierat a návštevníckeho servisu je to nepostačujúce," konštatoval Dzurik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
