VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Prvý program podpory najmenej rozvinutých okresov prebiehal v rokoch 2015 až 2020. Vznikal za bývalej vlády v atmosfére pokrízového oživenia, ktoré sa prejavilo vo všetkých okresoch.
Jednoduchým kritériom pre zápis do zoznamu bola miera nezamestnanosti. Regionálne príspevky schvaľovali mestám, obciam, firmám či školám.
Poslankyňa Leščáková: Dobre, že regióny dostala pod patronát Remišová Čítajte Najmenej rozvinuté okresy sú tie, v ktorých miera evidovanej nezamestnanosti bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,5-násobok priemernej miery nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie.
Upozornili na rodinkárstvo
Po skončení programu v roku 2020 vznikla na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v tom istom roku analýza, ktorú má redakcia Korzára k dispozícii, no dodnes nie je prístupná verejnosti.
Bývalí zamestnanci rezortu v nej poukázali na to, že pri výbere projektov sa neskôr rozvinula „netransparentnosť, politické rozhodovanie či rodinkárstvo“.
Autori analýzy tiež upozornili napríklad na to, že priame dotácie súkromným firmám mohli pokriviť konkurenčné prostredie v regióne, a odporúčali štátu podporovať obecné a mestské priemyselné parky, regionálne produkty či tržnice.
Zdôraznili, že chýbala aj riadna kontrola, kam štát posiela tisíce až milióny eur.
Schválené projekty škrtali
Súčasná vláda pokračuje v prerozdeľovaní regionálnych príspevkov pod taktovkou rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na čele s ministerkou Veronikou Remišovou (Za ľudí).
Krátko po jej nástupe vyškrtli celkovo 70 projektov, ktoré schválil ešte kabinet expremiéra Petra Pellegriniho (vtedy Smer, teraz Hlas).
Peniaze vrátili na prerozdelenie do daných okresov a prebehol nový proces ich pridelenia.
Napríklad vo Svidníckom okrese zrušili najmä príspevky na nákup poľnohospodárskej techniky pre rôzne eseročky a škrtli aj peniaze na výmenu okien a dverí na turistickej ubytovni Čertež.
Vtedajší štátny tajomník rezortu, dnes už poslanec parlamentu Vladimír Ledecký (predtým Za ľudí, teraz klub SaS) v tom čase vysvetľoval, že časť schválených projektov zrušili pre podozrenie z možného konfliktu záujmov, klientelizmu a možných väzieb žiadateľov na členov výboru pri schvaľovaní projektov v okrese.
Niektoré projekty zrušili aj samotní žiadatelia.
Richard Raši, vtedajší vicepremiér pre investície a informatizáciu (Smer, teraz Hlas), reagoval v tom čase na zrušenie projektov tak, že ministri, ktorí žijú v Bratislave, nemôžu ani len tušiť, ako sa vytvárajú pracovné miesta v regiónoch.
Podľa neho sú to investície, ktoré síce nevytvoria pracovné miesto priamo, ale sekundárne vzniknú, pretože tam ľudia budú chodiť, míňať peniaze, ubytujú sa, budú chodiť do reštaurácií a navštevovať kultúrne, historické či prírodné body.
Raši: Počet najmenej rozvinutých okresov stúpol v tomto roku na dvadsať Čítajte Kritika prišla aj na Remišovú
Škrtnuté peniaze pre projekty schválené ešte bývalou vládou opäť rozdelili, no ani Remišovej rezort sa nevyhol kritike pre netransparentnosť.
Medializovaný bol napríklad prípad spoločnosti Ekojobs, ktorej majiteľom a konateľom je osoba, ktorá kúpila dve firmy súčasného prednostu Okresného úradu vo Svidníku Michala Iľkanina po jeho nástupe do funkcie.
V druhom prípade išlo o neziskovú organizáciu Dukla Destination, kde bol päť rokov riaditeľom práve súčasný okresný prednosta.
Iľkanin vtedy reagoval, že každý subjekt, ktorý splnil podmienky, sa mohol o regionálny príspevok uchádzať. „Nemôžeme predsa diskriminovať organizáciu len preto, že som tam pôsobil,“ povedal prednosta.
Čo mení novela pomoci regiónom
Podľa Remišovej nebola podpora najmenej rozvinutých okresov v minulosti dobre nastavená.
O pridelení štátnej podpory rozhodoval výbor nominovaný prednostom okresného úradu a peniaze tak podľa nej neraz smerovali po kamarátskych a straníckych líniách.
Pre zaostalé regióny sú však cielené peniaze naďalej dôležité. Vďaka nim ešte za bývalej vlády spustili napríklad výrobu cestovín v obci Gemer, šitie krojov v Rejdovej či obecný podnik v Hrnčiarskych Zalužanoch.
Ministerstvo v súčasnosti sľubuje, že v prerozdeľovaní peňazí do okresov má nastať zmena. Do platnosti v novembri 2021 vstúpila aj novela o podpore najmenej rozvinutých okresov z dielne poslanca Ledeckého.
Novelu o pomoci najmenej rozvinutým okresom prednostovia vítajú Čítajte Medzi zmenami, ktoré s novelou prichádzajú, je napríklad nahradenie dvoch vládou schvaľovaných dokumentov (Akčný plán a Ročné priority) jedným dokumentom, a to Plánom rozvoja najmenej rozvinutých okresov.
Po novom budú okresné úrady pripravovať Plány rozvoja pre najmenej rozvinutý okres, a to v spolupráci s ministerstvom, zástupcami samosprávneho kraja, miest, obcí a odborníkmi. Schvaľovať a koordinovať ich bude samotné ministerstvo.
„Zrýchli a zjednoduší sa tak proces schvaľovania dokumentov, keďže sa nebude vyžadovať schválenie vládou, ale procesy budú koncentrované pod jedným orgánom,“ tvrdí rezort.
Ten bude taktiež rozhodovať o poskytnutí regionálneho príspevku, ktorý bude schválený jednorazovo, nie na základe ročných priorít ako doteraz.
Štát to vraj vie robiť lepšie
Ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák hovorí, že novela sa svojím nastavením fakticky vzdialila územiu, pretože koordinácia prípravy Plánov rozvoja najmenej rozvinutých okresov prebieha v gescii ministerstva.
„Je to fakt a to bolo aj jedným z cieľov novely, že štát to vie robiť lepšie ako okresné úrady, obce a partneri v území. Prax ukáže, vývoj sprevádzajú obavy,“ reaguje.
Kaliňák berie ako plus, že sa zrýchli a zjednoduší proces schvaľovania dokumentov aj projektov, keďže sa nebude vyžadovať schválenie vládou, no dodáva, že je potrebné, aby sa to odzrkadlilo aj v praxi.
K peniazom sa môžu dostať ďalšie okresy
„Novela zákona deklaruje transparentnosť v rozdeľovaní zdrojov do územia najmenej rozvinutých okresov,“ opisuje Kaliňák, no z vnímania miest a obcí sa zatiaľ podľa neho všetko deje mimo dotknutých obcí a územia.
„Inými slovami, máme signály o tom, že nie sú súčasťou všetkých procesov tak, ako bolo deklarované,“ vysvetľuje odborník na samosprávu.
Novela ďalej prihliada aj na potrebu aktualizácie kritérií na posudzovanie okresu ako najmenej rozvinutého. Po novom sa zaň bude považovať aj taký okres, ktorý obklopujú najmenej rozvinuté okresy.
Takto bude po novom medzi najmenej rozvinuté okresy patriť napríklad okres Stará Ľubovňa, hoci je tam nižšia miera nezamestnanosti v porovnaní so susednými okresmi zaradenými medzi najmenej rozvinuté.
Okres Stará Ľubovňa sa zaradí medzi najmenej rozvinuté. Dostane 2,7 milióna eur Čítajte Kaliňák túto zmenu hodnotí ako pozitívnu. Okresy, ktoré napriek tomu, že trpeli rovnakými problémami, totiž nemali v predošlom programe možnosť čerpať z podpory kvôli administratívno-územnej hranici, vysvetľuje.
Potrebujeme prioritné okresy
Odborník na samosprávu pripomína, že v súčasnosti je síce vypracovaných osem integrovaných územných stratégií na programové obdobie 2021-2027, no momentálne nič viac v rámci podpory regionálneho rozvoja nemáme.
„Pokiaľ nerátame Víziu a stratégiu Slovenska do roku 2030,“ hovorí.
Skôr ako novelu či nový zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov podľa neho potrebujeme zákon o podpore prioritných okresov.
„Lebo vláda musí venovať prioritnú pozornosť práve regiónom, v ktorých ľudia trpia nedostatkom pracovných miest, starnutím obyvateľstva a neprístupnosťou k bežným verejným službám, ako sú vodovody, kanalizácie a podobne."
Prívlastok najmenej rozvinuté z nich podľa neho robí akúsi druhú kategóriu, ako keby boli zaostalé a hendikepované, ale definovanie pomoci napríklad zákonom o prioritných okresoch jasne pomenuje, že im je potrebné venovať prioritnú pozornosť a najvyšší stupeň rozvojových aktivít.
Štátny tajomník na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Dušan Velič (Za ľudí) v nedávnom rozhovore pre Korzár povedal, že projekty v regiónoch by chcel rozšíriť a posunúť ďalej.
„Bol by som rád, keby projekty generovali kvalitné pracovné miesta. Nemusia byť luxusné, ale udržateľné.“ Ako príklad uviedol sociálny podnik prepojený s univerzitou.
Ledeckého nástupca na poste štátneho tajomníka: Dezertérstvo nie je riešenie Čítajte Čo sa ešte mení
Ministerstvo zmenilo aj prístup k prideľovaniu regionálnych príspevkov.
V dokumente, ktorý uvádza novelu, píšu, že ak sa má regionálny príspevok poskytnúť na výstavbu, zmenu stavby alebo stavebné úpravy, podmienkou jeho poskytnutia je vlastnícke alebo iné právo prijímateľa k pozemku alebo stavbe a jeho záväzok, že tieto práva k pozemku alebo stavbe sa nezmenia najmenej po dobu piatich rokov od dokončenia výstavby, zmeny stavby alebo dokončenia stavebných úprav.
Kaliňák vysvetľuje, že fakticky ide o ochranu majetku, financií a investícií, aby sa neskôr vytvorené projekty nestali súčasťou súkromného vlastníctva.
Menej peňazí do regiónov
Anton Marcinčin, ktorý bol v rokoch 2016 až 2018 splnomocnencom vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov, pripomína, že rozvoj regiónov po nástupe novej vlády už nie je vládnym programom, ale len programom jedného ministerstva, z ktorého urobili dotačnú schému a z nej ide do regiónov každý rok menej peňazí.
Množstvo peňazí smerujúcich do regiónov kritizoval aj Ledecký. Apeluje, že do regiónov ide menej zdrojov ako v rokoch, keď ministerstvo neexistovalo.
Dlhoročný starosta Spišského Hrhova pripomína, že z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022-2024 vyplýva, že výdavky na regionálny rozvoj kontinuálne od roku 2020 klesajú. Zatiaľ čo v roku 2020 boli plánované výdavky na rozvoj regiónov 24,6 milióna eur, na rok 2024 je plánovaných 8,9 milióna.
„Pokiaľ investície do regiónov nebudú prioritou, o vyrovnávaní rozdielov medzi regiónmi môžeme len teoretizovať,“ uviedol Ledecký.
Do okresu Stará Ľubovňa napríklad v rámci programu najmenej rozvinutých okresov príde 2,7 milióna za päť rokov, pričom v minulom programe mali okresy milión eur ročne.
Schéma nepraje malým podnikateľom
Pre rezort je podobne, ako to bolo počas predošlej vlády, pri schvaľovaní peňazí pre súkromné subjekty, teda firmy či podniky, prioritou vytvorenie pracovných miest.
Ministerstvo tvrdí aj to, že najviac preferuje podporu lokálnej ekonomiky prostredníctvom vzniku obecných podnikov, ktoré dokážu naplno využiť potenciál územia a zamestnať aj ľudí neuplatniteľných na trhu práce.
Kvôli podmienke tvorby pracovného miesta však narazila na neúspech pri žiadaní o regionálny príspevok Eva Kocanová, ktorá pôsobí v občianskom združení Take naše.
Združenie organizuje napríklad podujatie Objavte Poloniny na hornom Zemplíne.
Vysvetľuje, že keď chce niekto začať podnikať v malom biznise, napríklad otvoriť si dielňu s ručne vyrábanými výrobkami, potrebuje čas na to, aby vytvoril obrat aj na zaplatenie zamestnancov.
„Pri začínajúcom biznise nie ste schopní platiť človeka hneď,“ vysvetľuje.
Logike nastavenia príspevku a podmienke vytvoriť pracovné miesto rozumie, no malé podniky či začínajúci lokálni podnikatelia, ktorí potrebujú na rozbeh len 20 či 30-tisíc eur, tým podľa nej zo schémy podpory vypadávajú.
„Ak chce človek rozbehnúť malý biznis v zaostalom regióne, nevie pri slabo platenej práci peniaze našetriť sám, no štátom to prakticky podporované nie je. V regiónoch ale sú ľudia, ktorí by vedeli vyrásť, pretože zvyčajne ide o veľmi snaživých jednotlivcov, ktorí by mohli poskytovať služby v cestovnom ruchu alebo lokálnej produkcii potravín a za pár rokov vytvoriť pracovné miesta,“ dodáva.
Projekt je financovaný z prostriedkov Akadémie investigatívnej žurnalistiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
