Hoaxy a dezinformácie sa šírili internetom už dávno pred pandémiou. Posledné roky však naberajú na kvantite i na sile a ich masívne šírenie neraz nebezpečne ovplyvňuje verejnú mienku. Neurogenetik, spíker a kouč Tomáš Eichler, pôsobiaci vo Výskumnom inštitúte molekulárnej patológie (IMP) vo Viedni, sa popri svojej vedeckej činnosti venuje i prednáškam na tému kritického myslenia, ktoré je účinným nástrojom v boji proti hoaxom a manipulácii. Vysvetľuje, akým spôsobom filtrovať informácie, ktoré sa k nám dostávajú, prečo je potrebné kontrolovať svoje emócie, ako nám pri odhaľovaní neprávd môže pomôcť intuícia a kedy má zmysel pustiť sa do debaty s človekom, ktorý uveril dezinformácii. O tejto téme nedávno viedol i prednášku na medzinárodnej konferencii TEDx v Košiciach.
V rozhovore sa tiež dozviete:
Aké nástroje nám pomôžu rozpoznať manipuláciu, hoax či konšpiráciu
Čo má spoločné intuícia s kritickým myslením
Nakoľko musíme pochybovať o tom, čo čítame
Prečo náš mozog robí logické omyly a ako nám pri nich môže pomôcť kritické myslenie
Ako zhodnotiť dôveryhodnosť odborného článku na tému, o ktorej veľa nevieme
Prečo negatívnym informáciám pripisujeme väčšiu váhu
Prečo sú ľudia náchylní veriť neznámym ľuďom viac ako odborníkom
Ako diskutovať so šíriteľmi hoaxov
Ako stoja Slováci v kritickom myslení v porovnaní so zahraničím
Čo pre vás osobne znamená kritické myslenie?
- Kritické myslenie podľa mňa predstavuje filter, cez ktorý triedime informácie, ktoré k nám prichádzajú, a snažíme sa zistiť, odkiaľ k nám prichádzajú. Taktiež to znamená vedieť, čo viem, ale aj čo neviem, alebo aj to, čo sa vedieť nedá.
Prečo ste sa rozhodli o tom prednášať?
- Rád to učím ľudí, lebo čím viac ich bude kriticky myslieť, tým menej budú manipulovateľní. A tým budeme mať aj lepšiu spoločnosť, v ktorej nebudú vládnuť populisti. A v dnešnej dobe je tej manipulácie veľmi veľa, či už je to blízkymi, politikmi, propagandou či šarlatánmi.
Keď máme rozbitú pozornosť a nepreverujeme si zdroje, ľahko podliehame manipulácii, emóciám. Manipulátori často používajú veľmi emocionálny jazyk. Útočia na city, hlavne na strach, pretože každý človek je iracionálny. Je jedno, nakoľko ste múdra alebo inteligentná, aj tak máte emócie a dá sa nimi manipulovať. A toto o sebe môže vedieť každý človek. Môže rozoznať, že komunikácia je nastavená tak, aby manipulovala.
Neurogenetik Eichler skúma spánok červov: Raz by sme mali vedieť prebúdzať ľudí z kómy Čítajte Ako?
- Napríklad útočí na emócie, hoci používa vedecké výrazy. Ale vedec nikdy nemanipuluje emóciami. Vedecké články nie sú nikdy emocionálne, ani sa nesnažia vyvolať strach. V dnešnej dobe je nebezpečná práve pseudoveda, pretože vyzerá ako veda a používa vedecké termíny, ale tvrdí niečo úplne iné, čo by tvrdili vedci.
Aké nástroje alebo postupy sa dajú použiť na rozpoznanie, či ide o manipuláciu, konšpiráciu, hoax a podobne?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
