Populácia starne, čoraz viac ľudí je slobodných a bezdetných, v Košickom kraji ubúda obyvateľov. „Dnes mladý človek ukončí vysokú školu ako 25-ročný a namiesto toho, aby sa zaradil do pracovného procesu, alebo aby si založil rodinu, sa rozhodne ísť študovať ďalšiu vysokú školu,“ opisuje ALEXANDER ONUFRÁK z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Mladí ľudia sa pozerajú na založenie rodiny skôr negatívne a vidí to aj u svojich študentiek. „Prítomné je to najmä u dievčat, ktoré majú nadštandardné študijné výsledky. Sú to prvé lastovičky, ale tento trend som zachytil už pred dvomi -tromi rokmi. Takémuto postoju tak trochu aj rozumiem. Tí, čo majú deti, si uvedomujú, že musia niečo obetovať,“ vysvetľuje v rozhovore, v ktorom bližšie približuje fenomény vyplývajúce z prvých výsledkov elektronického sčítania obyvateľstva.
V rozhovore sa dočítate:
- ako môže „miznutie“ obyvateľov Košíc súvisieť s nedávnou minulosťou
- prečo sa ľudia sťahujú skôr mimo miest
- prečo je v Prešovskom kraji v porovnaní s Košickým krajom sobášnosť vyššia
- prečo dôchodkový a sociálny systém nezachránia psíci a mačičky
- aký vplyv má pandémia na pôrodnosť
- v akej forme vidí logickú podporu mladých rodín
Keď ste si prezerali prvé dáta o sčítaní obyvateľstva, čo vás najviac prekvapilo?
- Sú to síce ešte len prvotné dáta, ale všeobecne ide o dlhodobé trendy, ktoré sa opakujú a nadväzujú na sčítanie v rokoch 1991, 2001 a 2011. Najväčší progres vidím v tom, že sa mnohé dáta získali priamo z databáz štátu.
Košice prišli o 10-tisíc ľudí, na východe je o 60-tisíc dôchodcov viac Čítajte V Košickom kraji počet obyvateľov v porovnaní s rokom 2011 klesol, „zmizlo“ takmer 10-tisíc obyvateľov, pričom ide o jeden z najvýraznejších úbytkov vôbec. Ani toto vás neprekvapilo?
- Pokiaľ ide o úbytok obyvateľstva, je to dlhodobé nielen v Košickom kraji, kde je to síce vidieť najviac, ale aj v Prešovskom či Banskobystrickom kraji. V týchto krajoch je stále prítomná nielen vnútorná migrácia v rámci Slovenska smerom na západ, ale aj vonkajšia migrácia mimo krajiny. Dokazujú to aj štatistiky za minulé roky. V Bratislavskom a Trnavskom kraji dokonca došlo k navýšeniu obyvateľstva. Je to spôsobené viacerými faktormi, nielen migráciou, ale aj skladbou obyvateľstva.
Na východnom Slovensku žije viac starších ľudí, mladí odchádzajú preč. Je dobré si uvedomiť aj to, že vysťahovalectvo je historický fenomén. Na prelome 19. a 20. storočia ľudia z územia východného Slovenska odchádzali za prácou najmä do Ameriky či Kanady, niektorí i do štátov Južnej Ameriky, napríklad do Argentíny či Brazílie. Časť rusínskeho obyvateľstvo sa vysťahovala i do Sovietskeho zväzu. Po roku 1945 chodili ľudia pracovať napríklad do baní na Ostravsko k nemeckému pohraničiu.
Sú indície, že títo ľudia sa v starobe vracajú do regiónov naspäť?
- Skôr je to výnimka. Tento trend som osobne zachytil v prípade ľudí, ktorí bývajú v krajských mestách, napríklad v Prešove či v Košiciach, kde je cena nehnuteľností veľmi vysoká. Nechávajú byty svojim deťom a na dôchodok idú bývať do iných okresov na severovýchod Slovenska, kde majú po starších rodičoch nehnuteľnosti a opravujú si ich. Poznám mnoho takýchto prípadov.
Od ľudí z mojej generácie som viackrát počula, že na východné Slovensko, napríklad do Prešova, sa vrátia až na dôchodok, že je to také „mesto na dožitie“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
