Správu aktualizujeme.
KOŠICE. Vo veku 69 rokov v stredu zomrel slovenský spevák a skladateľ žijúci v Prahe, moderátor hudobných podujatí, tvorca, ale aj propagátor hudby doma a v zahraničí Miroslav „Meky" Žbirka.
Pred mesiacom ho hospitalizovali v nemocnici, bol na infúziách. „Priatelia, dostihol ma nejaký zákerný bacil," napísal vtedy na facebooku fanúšikom. „Posielajte energiu, budem ju potrebovať," dodal.
Bol zaočkovaný. Napriek informáciám o skoršej hospitalizácii nemal covid, uviedol denník Sme.
„Bol hospitalizovaný so zápalom pľúc, ktorý sa skomplikoval," uviedol PR manažér speváka Rado Mešša.
„Je to veľmi nečakané, prekvapujúce, šokujúce... Mal množstvo plánov - koncerty, nahrávanie albumov, skladanie nových pesničiek," komentoval predčasný odchod prvého slovenského Zlatého slávika.
„Je to pre slovenskú hudbu obrovská strata, ale zostáva nám po ňom množstvo skvelých skladieb, ktoré nám ho budú navždy pripomínať," uviedol Mešša, ktorý sa naposledy s Mekym rozprával v septembri, keď mu vyšla nová verzia Modrého albumu na LP.
„Hovorili sme si, že má dobrý zvuk, bavili sme sa aj o nových skladbách a básňach, ktoré by mohol do nich použiť. Boli to básne Kamila Peteraja a Joža Urbana," dodal.

Prezývka na celý život
Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Mali troch synov Jasona, Tonyho a najmladší z nich bol Miro.
Jeho kamaráti vedeli, že Mirova mama je Angličanka, preto dostal prezývku Meky, ktorá ho sprevádzala celý život.
Prvé kroky jeho kariéry viedli na bratislavské Račianske mýto, kde hrával skladby pre seba i kamarátov. Zväčša šlo o repertoár skupín Beatles, Rolling Stones, Elvisa Presleyho či iných populárnych hudobníkov.

Jeho devízou popri hre na gitare bola aj angličtina a texty, ktorým vďaka mame rozumel.
Meky začal svoju úspešnú dráhu už keď mal 15 rokov.
Jeho kvality si všimli, keď mal šestnásť rokov, Meky sa nadlho stal súčasťou profesionálnych i poloprofesionálnych kapiel.
Modus aj Limit
Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali vo Véčku, ktoré bolo centrom hudobného diania. V roku 1976 obnovili Žbirka s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa.
V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. V roku 1977 mal Miro Žbirka na Lýre aj vlastnú skladbu Zažni, ktorej text mu napísal Ján Štrasser.
Keď sa v Moduse začali kopiť rozpory, odišiel v roku 1980 aj s Lacom Lučeničom.
Ešte s Modusom nahral v roku 1980 Žbirka aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej je dueto s Marikou Gombitovou V slepých uličkách.
S Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom založili skupinu Limit.
Žbirka bol za éry Československa prvým slovenským Zlatým slávikom za rok 1982, keď preskočil Karla Gotta. Rok nato bol za Gottom druhý.
V júni 1983 vyhral Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí.

Zlatý slávik
V tom čase vychádza tretí album s názvom Roky a dni, po ňom ďalšie albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986), Zlomky poznania (1988) a K.O. (1990).
V 90. rokoch bol naďalej úspešný, dokladujú to albumy Samozrejmý svet z roku 1994 a Mekky z roku 1997. V októbri 2001 vydal úspešný Modrý album.
Za roky 2002, 2004 a 2005 bol slovenským Zlatým slávikom.

V závere októbra 2009 vydal nový štúdiový album s názvom Empatia.
„Viem, aké ťažké to dnes muzikanti majú. Človek nikdy nevie, ako sa jeho kariéra vyvinie. Vidím do kuchyne toho celého a aj to, že napríklad ja dnes ešte spievam, považujem istým spôsobom za zázrak. Mne by ani nenapadlo, keď sme začínali v sedemdesiatom šiestom a založili Modus s Marikou a Jankom Lehotským, že budem v roku 2010 hrať v Košiciach. Keby mi toto niekto vtedy povedal, tak by som odpovedal, že ľudia budú v roku 2010 žiť na Marse,“ povedal v jednom z rozhovorov pre Korzár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.