Smrť je téma, o ktorej sa bežne nerozpráva. Hoci je prirodzenou súčasťou života, je jednoduchšie tváriť sa, akoby neexistovala alebo sa nás netýkala. Keď potom pri strate blízkeho nastane situácia, pri ktorej sa jej už nedá vyhnúť, komunikácia, ale aj celkový prístup k pozostalým je odrazu veľmi náročný. Ako teda o smrti hovoriť nielen s dospelými, ale aj s deťmi, čomu sa vyhnúť, aby rozhovor nebol zraňujúci, a prečo je dobré si stratu blízkeho odsmútiť, sme sa rozprávali s psychologičkou JAROSLAVOU KOSECOVOU z Centra smútkovej terapie neziskovej organizácie Plamienok.
Smrť sa považuje za zlú často aj vtedy, keď prichádza prirodzene. Mnohí sa s ňou stretnú až vtedy, keď odíde niekto z ich najbližších, a potom prichádza šok, s ktorým sa ťažko vysporiada. Ak by téma smrti nebola v živote taká opomínaná a démonizovaná, myslíte, že by sa s ňou ľudia ňou vedeli vyrovnať lepšie?
- Máte pravdu, smrť sa často považuje za zlú, čo je sčasti prirodzené, keďže smrť blízkeho je vždy veľmi bolestivá. Stretávame sa s ňou nepriamo denne, hoci zblízka ju spoznáme, až keď sa dotýka nás samotných. Ľudia sa často chcú pred ňou chrániť, rovnako ako pred bolesťou, ktorú prináša, a tak sa zo smrti stala tabuizovaná, až démonizovaná téma. Myslím si však, že ak by bola vnímaná ako prirodzená súčasť života, jej prijatie by bolo o niečo jednoduchšie.
Je vhodné túto tému predstaviť aj deťom ako súčasť života, a to aj v prípade, že to nie je pre žiadne konkrétne okolnosti nutné? Alebo je lepšie nechať to až na čas, keď sa so smrťou v živote už stretnú?
- Myslím si, že práve tá prirodzenosť smrti ako súčasti života spočíva v tom hovoriť o nej skôr, než sa nás bezprostredne dotýka. Detský strach zo smrti vytvárame často my, dospelí, ktorí sa smrti bojíme a máme strach sa jej dotknúť pred našimi deťmi. Pritom smrť je súčasťou našich životov, často sa objavuje v rozprávkach, môžeme ju deťom vysvetliť na mnohých príkladoch z bežného života, samozrejme, primerane veku a vyspelosti. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že dieťa okolo šiesteho roku začína chápať, že smrť je trvalý stav, ktorý sa nedá zmeniť, že je to stav, kedy už nebije srdiečko a telo nefunguje. So smrťou a zomieraním sa pritom stretávame bežne, a tak príležitosť na rozhovor s dieťaťom o smrti máme v podstate omnoho častejšie, než sme si ochotní priznať.
Ako s deťmi o takejto téme komunikovať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
