27. januára si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Dátum určilo Valné zhromaždenie OSN, pretože v tento deň v roku 1945 bol oslobodený nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau. Prečítajte si archívnu reportáž z miesta, ktoré bolo peklom na zemi.
Prešov má podľa sčítania z roku 2016 niečo vyše 88-tisíc obyvateľov a jeho rozloha je 7 043 hektárov.
A teraz si predstavte, že by všetci títo ľudia boli zatvorení v areáli s rozlohou 144 hektárov.
Bez pitnej vody, jedla, teplého oblečenia a topánok.
Bez ľudskej dôstojnosti.
A s všadeprítomnou hrozbou smrti.
Takto to vyzeralo v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau.

Prvých 999 dievčat a žien
Jeseň vroku 1941 odštartovala na Slovensku sled tragických udalostí s nepredstaviteľnými následkami. Výrazne zasiahli aj ľudí z východoslovenského regiónu.
Vláda vojnového Slovenského štátu najskôr 9. septembra 1941 prijala takzvaný židovský kódex, krutú protižidovskú právnu normu, ktorá patrila k najtvrdším v Európe.
V októbri sa prezident Jozef Tiso stretol s Adolfom Hitlerom a Nemecko sa zaviazalo „pomôcť” Slovensku s riešením židovskej otázky.
Heinrich Himmler oznámil, že v okupovanom Poľsku bude vyčlenený priestor pre vysídlených európskych Židov.
Prvý slovenský transport odišiel z popradskej stanice v marci 1942 a bolo v ňom 999 židovských žien a dievčat prevažne zo Šarišsko-Zemplínskej župy.
Väčšina z nich skončila v koncentračnom a vyhladzovacom tábore, ktorý nacisti postavili v poľskom meste Osvienčim a susednej dedine Brezinka.

Z celého sveta
Je jedno, koľko ste videli filmov s touto tematikou. A nezáleží ani na tom, koľko kníh ste o tejto tragédii prečítali.
Až keď stojíte na bývalom appelplatzi, kde esesáci celé hodiny prepočítavali väzňov, až keď vidíte ostnaté drôty a prechádzate okolo kremačných pecí, až vtedy si naplno uvedomíte obludnosť tohto nacistického vraždiaceho systému.
Bývalý koncentračný tábor Auschwitz v Poľsku treba navštíviť.
Pred pandémiou koronavírusu prišlo do tohto múzea holokaustu ročne asi 2,5 milióna ľudí. Počas nej aj oni zažili prepad návštevnosti, no postupne sa situácia znormalizovala a počty návštevníkov opäť stúpli.
Okrem Poliakov, ktorí majú asi najväčšie zastúpenie, sú to aj Slováci, Američania, Angličania, Španieli, Francúzi a Nemci.
„Pre túto novú generáciu mladých Nemcov to už nie je až taká citlivá téma, ako možno bola pre ich rodičov a prarodičov, no prichádzajú so záujmom a majú veľa informácií. Veľa sa o týchto udalostiach v škole učia,“ prezradila nám naša sprievodkyňa.
Arbeit macht frei. Iba žeby to nebola pravda
Obrovský záujem a pestrosť návštevníkov vidno hneď pred vchodom. Parkovisko je plné áut a autobusov, striedajú sa tam ľudia všemožných národností v rôznom veku, ženy, muži, školopovinné deti.
Pestrá vrava a smiech však utíchnu, len čo prejdú vstupnou halou a ocitnú sa pred neslávne známou bránou s nápisom Arbeit macht frei (Práca oslobodzuje).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.