VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Prešovčanka Laura pracovala z domu počas prvej a druhej vlny pandémie niekoľko týždňov.
Prácu z domu si pochvaľuje, mala totiž pocit, že bola produktívnejšia a stihla toho viac.
Odborná asistentka v jednej z firiem zameraných na finančníctvo preto začala prehodnocovať, či je fyzická prítomnosť človeka na pracovisku potrebná každý deň.
„U nás je to na individuálnej dohode so šéfom. Niektorí kolegovia chodia do práce viac a iní menej. Všeobecne mám ale pocit, že nadriadení neveria, že človek doma naozaj pracuje osem hodín a majú pocit, že keď sú v kancelárii, majú ich viac pod kontrolou,“ opisuje 26-ročná Prešovčanka.
Home office sa firmám zapáčil, po pandémii ho naďalej chce aj U. S. Steel Čítajte Nezáleží, odkiaľ pracujeme
Po uvoľnení opatrení je už Laura v kancelárii každý deň, na pracovnú rutinu v kancelárii nabieha len pomaly. Odvykla si napríklad od každodenných interakcií v práci s kolegami.
Po dlhých týždňoch doma najskôr bojovala s nechuťou ísť opäť fyzicky do práce.
Klinická psychologička zo Psychosociálneho centra v Košiciach Jana Maliňáková vysvetľuje, že ľudský mozog má rád stereotypy, jasné pravidlá a štruktúru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
