Prišli, hoci ich nikto nepozval. A vzali nám slobodu
Nápis na jednej z budov v Rožňave. (zdroj: ÚPN)Dnes si to nevieme predstaviť. A rozhodne to nechceme zažiť.
Nevieme si predstaviť, že po našich uliciach idú tanky a mieria na nás ozbrojení vojaci. Nechceme zažiť tú bezmocnosť ľudí, ktorí chceli ozbrojencov zastaviť len holými rukami, prípadne dlažobnou kockou, ktorú v stave zúfalstva zdvihli zo zeme.
Augustové udalosti z roku 1968 poznačili mnoho životov, zmenili osudy ľudí a ukázali nám, aká je vzácna sloboda. Preto ich treba neustále pripomínať.
Ako to v uliciach východoslovenských miest vyzeralo? To ukazujú aj fotografie, ktoré sa podarilo zozbierať Ústavu pamäti národa. Okrem záberov na vojenské kolóny sú medzi nimi aj snímky plagátov a nápisov, ktorými ľudia dávali najavo svoj nesúhlas s vpádom vojsk. Niekedy si pomáhali aj úsmevom cez slzy, ako napríklad v Prešove, kde rozšírili letáky so špeciálnou okupačnou ponukou, kde servírovali Biľaka, Brežneva aj ruské vajcia.
Pozrite si galériu fotografií, o ktorú mala vtedy Štátna bezpečnosť mimoriadny záujem.
Prešovčanka vo Svätej zemi
Miroslava Grajciarová. (zdroj: Michal Frank)Spisovateľka Miroslava Grajciarová sa narodila v Košiciach, potom sa usadila v Prešove a následne odišla do sveta. Žila vo Francúzsku, v Bulharsku a v súčasnosti býva s rodinou už dva roky v Izraeli.
Jej manžel tam pracuje ako kultúrny radca, má na starosti humanitárnu spoluprácu, univerzitnú spoluprácu a ďalšie veci, ktoré sa týkajú kultúrnej politiky. Aj Michaela našla v tejto krajine uplatnenie. Pôsobí ako externá konzultantka v Betleheme na projekte Arabského hlavného mesta kultúry.
A keďže Betlehem nie je izraelské územie, ale palestínske, a Palestína neexistuje ako samostatný štát, Miroslava zažíva naozaj rôzne situácie. Nenávisť v tejto krajine visí vo vzduchu a hrozby útokov sú reálne.
O živote v tejto krajine, kde je horúce nielen počasie, sa s ňou porozprával Michal Frank.
Strata času? Či skôr investícia do budúcnosti?
Víťazka z Podsadku. (zdroj: Zlatý Amos)Majú viac úľav. Akákoľvek námaha je márna. Sú to zbytočne vyhodené peniaze. Predsudkov, ktoré sa spájajú so vzdelávaním Rómov, je veľa. A je ťažké sa ich zbaviť.
„Je mi ťažko presviedčať takýchto ľudí a meniť ich názory. Mnohí si však neuvedomujú opak. Ak chce Róm v živote niečo dokázať, musí trikrát viac robiť, a veci nemôže urobiť na sto percent, ale musí to urobiť na 130 percent, aby presvedčil, že za niečo stojí,“ hovorí Jana Pierová, učiteľka, ktorá pôsobí na Základnej škole v Starej Ľubovni – Podsadku. Ide o perifériu mesta, ktorá je pre mnohých na úplnom okraji záujmu.
Prečítajte si rozhovor, ktorý pripravila Lenka Haniková.
Prácu hasičov ovládajú a vážia si ju
Krtko z Margecian. (zdroj: archív E. G.)Dôležitosť hasičského povolania v Margecanoch poznajú aj deti, ktoré zväčša ešte ani nevedia čítať. Tamojší krúžok mladých hasičov sa volá Krtko a decká, ktoré v ňom pôsobia, sa rozhodne nevenujú len teórii. Primerane svojmu veku dokonca ovládajú prácu hasičov.
Za jeho založením stojí policajná preventistka Emília Glovčíková, ktorá má vzťah k dobrovoľnému hasičstvu doslova v génoch, keďže sa mu venovali aj jej otec, dedo a pradedo.
Zoznámte sa s malými hasičmi z Margecian.
Ak sa vám newsletter Víkendové čítanie Korzára páči, jedným klikom sa môžete prihlásiť na jeho odber , ako aj na odber našich ďalších newsletterov Denný newsletter Korzára , Výber redakcie Korzára , Podcasty Korzára a Košický Korzár Večer .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
