Prečítajte si výber zaujímavých článkov a tém, ktorý pre vás pripravila redakcia Korzára z uplynulého týždňa. Redaktori a editori zároveň komentujú udalosti, ktoré hýbali východným Slovenskom.
Tip Michala Lendela
"Developing" po slovensky
Biznis na novom sídlisku „Na hore“ je urobený a krám, ako sa zdá, dávno zbalený.
Po firme bratislavskej podnikateľky, ktorá robila v minulosti kšefty aj s Norbertom Bödörom, zostali v Košiciach dlhy a u nespokojných klientov aj pocity krivdy.
Tí si musia z vlastného vrecka doplácať, ak chcú, aby im tráva neprerastala v okolí ich blokov cez hlavy, alebo aby si videli po zotmení na ulici pod nohy.
A to doslova. Presne pred rokom sa totiž developer rozhodol, že prestane uhrádzať poplatky za energie za verejné osvetlenie. Po jeho odpojení a niekoľkých dňoch, kedy celá štvrť upadla do tmy, začali tamojší platiť za elektrinu radšej sami.
Aj starostlivosť o cesty i zeleň bola zo strany investora čoraz problematickejšia s postupne narastajúcim počtom bytov, ktorých sa dokázal zbavil.
Čoho sa však zbaviť nevedel, boli verejné komunikácie, zelené plochy a pouličné kandelábre. Mesto Košice ich totiž odmietlo prevziať.
Prečo spor medzi magistrátom a developerom vznikol a ako zareagovala firma na ponuku mestskej radnice, sa môžete dočítať v najbližších riadkoch.
Byty v Košiciach sú predané, o ulice sa nemá kto starať. Developer mlčí

Tip Petra Jabrika
Keď červená karta môže byť aj zelená
V opojení po víťazstve v komunálnych voľbách úspešný kandidát na primátora Košíc Jaroslav Polaček (nezávislý) vyhlásil zásadnú vec: „Košice ukázali červenú Smeru“.
Práve vlna odporu voči tejto strane ho vyniesla na košický trón. Preto nečudo, že aj avizoval zastavenie rodinkárstva i parazitovanie na mestskom majetku.
„Ľudia už majú dosť toho, čo sa tu napáchalo,“ smeroval kritiku na adresu svojich predchodcov zo Smeru.
O čosi neskôr veľmi nekonkrétne, teda neférovo, označil bližšie nešpecifikovaných mestských poslancov verejne za poslíčkov Smeru. Keďže sa akurát rozhádal so svojimi spojencami práve proti tomu istému Smeru, partiou aktivistov okolo Henricha Burdigu (medzičasom sa vzdal mandátu), nebolo nikoho, kto by nevedel, že tým nabrýzgal práve na nich.
A ešte o čosi neskôr, teda v súčasnosti, siaha opakovane pri údajných personálnych suchotách po jednej z kľúčových postáv košickej komunálnej politiky Smeru, aby mu pomohla. Tá odborne mimoriadne podkutá, tak vravia a niet nespochybniteľného dôkazu o opaku, má dozrieť v porote za mesto na to, aby sa vybral najlepší architektonicko-urbanistický návrh na riešenie budúcnosti lokality „Za Hornádom“.
Niekdajší viceprimátor v rokoch 2012 – 2014 a neskôr predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Jakubov (vtedy Smer, teraz Hlas), lebo o ňom je tu reč, má byť teda jednou zo záruk férovosti a triumfu objektívne najlepšieho návrhu pre Košičanov.
Takže vec sa teraz z nadhľadu zhruba javí asi tak, že nijako doteraz nepreukázaní poslíčkovia Smeru sú vlastne horší ako smerák (hlasák) samotný. No toto?
Vedenie Košíc vinilo smerákov, za porotcu si vybralo Jakubova

Tipy Kataríny Gécziovej
Spľasla nádej
Nedá sa to nazvať nijako inak ako očkovacia agónia. Pri pohľade na štatistiky zaočkovaných musí byť každému jasné, že bájnu 70 percentnú zaočkovanosť a teda hranicu kolektívnej imunity, ani zďaleka nedosahujeme.
Nesiahajú na ňu ani väčšie mestá, nieto ešte malé obce. Snaha Európskej únie dosiahnuť 70 percentnú zaočkovanosť do konca júla, pripomíname, že je polovica augusta, rýchlo zhasla.
Uhasili ju protestné akcie naprieč viacerými krajinami, zmietli ju zo stola "overené" webové stránky, ktoré núkajú "zaručené" a "overené" informácie.
Tým, ktorí verili, že očkovanie nám pomôže vrátiť sa nejakým spôsobom do nového života, spľasla nádej, lebo to tak nebude.
Dokonca sa niektorí možno aj boja priznať, že sú zaočkovaní, pretože nezaočkovanosť v ich okolí prevažuje. Takmer to vyzerá ako nejaký biľag, ak sa niekto prihlási, že si nechal vakcínu pichnúť.
Spoločnosť sa polarizuje, nedelíme sa na zlých alebo dobrých, ale na zaočkovaných a nezaočkovaných. Vedieme večné debaty o tom, či je vakcína dobrá alebo zlá. A ani jeden z debatujúcich si neprizná, kde je pravda.
Ak ani ťažko skúšaná obec, akou bola v silnej epidémii Lomnička, nepresvedčí správnosť vakcinácie, len ťažko môžeme očakávať, že sa očkovanie začne hýbať niekam dopredu.
Motiváciou, ak to tak vôbec môžeme nazvať, by mohlo byť tých vyše 12-tisíc obetí, ktoré si covid vyžiadalo. Ale asi aj to je málo. Koľko ľudských životov by bolo dosť, aby poniektorí začali brať covid vážne.
Na chvoste rebríčka očkovania je na východe niekdajšie ohnisko vírusu

Toto by sa na Islande nestalo
Využívaniu geotermálnej energie tlieskame všetkými desiatimi. Zelené teplo je totiž veľkým krokom k vyspelému hospodárstvu a posunom k moderným ekonomikám.
Preto aj prvé správy o vykurovaní domácností v Kežmarku horúcou vodou boli vnímané pozitívne. Postupne ich však zastreli čachre-machre, ktoré tento ekologický nápad doslova zabili.
Na začiatku bolo mesto ochotné pustiť sa do projektu, ktoré na Slovensku nemá obdoby. Potom však samospráva akosi stratila odvahu a firmu, ktorej podiely vlastnila, zverila súkromníkovi. Vraj ide o neistú investíciu, treba konať tak, aby neboli premárnené verejné peniaze.
To, čo nasledovalo potom, už zanechalo na snahe ísť islandskou cestou, riadne trpkú pachuť.
Žalované mesto, súkromník, nahnevaní poslanci, predaje a odkúpenia podielov firmy, ktorá bola pre horúci vrt strategická. Dnes je všetko, zdá sa, na ceste k realizácii vrtu.
Ktovie, ako by na kežmarský prípad hľadela islandská vláda, ktorá sa nezľakla možného neúspechu, išla do rozbehnutia geotermálnej energie priamo a dnes je svetovou veľmocou, ktorá dokáže ušetriť miliardy eur na teple a je vzorom pre iné krajiny.
Na Islande slovné spojenie - nedá sa - nepoznajú. Aj vďaka tomu sú tam, kde sú.
Cesta k vykurovaniu á la Island bola kľukatá. Kežmarok svoj podiel predával i kupoval

Tip Lenky Hanikovej
Elektrické kolobežky stále prekvapia
Miestami sa niekde na internete objaví text alebo fotografia, na ktorej je hlavným aktérom elektrická kolobežka. Naposledy som takto zaregistrovala na internete príspevok o tom, ako bola kolobežka „zaparkovaná“ priamo na jednom z parkovacích miest pod bytovkou, čím blokovala miesto "normálnym" vozidlám. Samozrejme, ľudia sa zvyknú v takýchto prípadoch viac pohoršovať nad existenciou samotnej kolobežky, než nad bezohľadnosťou a aroganciou jej "vodiča".
O niekoľko dní na to čítam, ako na nich bezohľadne ľudia jazdia, alebo že vlastne na zdieľané kolobežky a bicykle vôbec nemáme cestnú infraštruktúru.
Posledný príbeh o elektrickej kolobežke sa spája s výjazdom troch hasičských áut a zásahom deviatich hasičov v Košiciach na Terase. Na prvé počutie by to mohlo znieť ako väčší požiar, no išlo (znova) o elektrickú kolobežku, ktorá začala horieť počas nabíjania na balkóne.
Kristián Sabo upozornil, že to nebol prvý takýto prípad – pri nabíjaní doma už horel aj elektrický bicykel. V prípade, že sa vám niečo podobné stane, hasiči upozorňujú, že je dobré požiar uhasiť práškovým hasiacim prístrojom.
Vyzerá to však tak, že sa pri elektrických kolobežkách na niektoré detaily zabúda. Za úvahu napríklad stojí, že podľa hasičov nikto, ani výrobcovia, neriešia požiarnu bezpečnosť týchto mobilných cestných prostriedkov. Hasiči pritom predpokladajú, že takéto požiare nebudú jediné a výnimočné.
Za pozornosť však stojí najmä veta, že „jazda s kolobežkami po našich cestách či chodníkoch môže byť niekedy krkolomná a ľahko sa môže oškrieť spodná hrana batérie, prípadne preraziť.“
Zjednodušene, potvrdzuje to fakt, že na taký počet elektrokolobežiek, ktoré sa v posledných rokoch na cestách vynorili, jednoducho nemáme dobré cesty. Elektrokolobežky nás teda ešte zaručene niečím novým prekvapia.
Na balkóne bytovky horela elektrická kolobežka. Hasiči: Pozor na nabíjanie

Tip Michala Franka
Fešácke tričko nestačí
Akoby nebolo nič jednoduchšie než sa stať plavčíkom. Stačí slušivé tričko, preukaz vybavený u pofidérnej firmy a ešte by bolo vhodné vedieť plávať. Preháňame, ale podľa zainteresovaných až tak ďaleko od pravdy nie sme.
Školiace stredisko vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža to robí poctivo. O plavčícke kurzy záujem je, no veľké je aj sito. Nie každý ním prejde. Aspoň teda nie vo vodnej záchrannej službe.
Má prísne štandardy, je členom jedinej medzinárodnej organizácie vodných záchranárov na svete a vydané certifikáty majú obmedzenú, päťročnú platnosť.
Je tu však ďalší problém. Obrovský.
„Slovensko v porovnaní s inými vyspelými krajinami nemá profesionálnu vodnú záchrannú službu. Do budúcna je potrebná nová legislatíva pre zlepšenie výkonu tejto profesie,“ otvorene hovorí vedúci školiaceho strediska Marek Marcinčin v rozhovore s Monikou Almášiovou, ktorá tému plavčíkov a vodných záchranárov podrobne rozobrala.
Takýchto rozhovorov nie je nikdy dosť. To však nestačí. Konať by mal začať niekto iný. Konkrétne štát.
Z plavčíka neurobí záchranára tričko s nápisom, ale kurz

Ďalšie články

Polícia zistila, ako notár Kavečanský minul milión od klientov
V košickom Mestskom parku sa bude stavať. Časť už čoskoro ohradia
Súčasný prešovský dekan vítal pápeža na letisku, sprevádzal jeho papamobil
Košice trápi neviditeľný hmyz. Napáda stromy a ľuďom cicia krv
Športovisko na Ťahanovciach je čiernou stavbou. Chýba stavebné povolenie i kolaudácia
Šéfku michalovského katastra obvinili z korupcie a prijímania úplatku
Ocenená učiteľka: Nediktujme poznámky, radšej diskutujme, deti vôbec nevedia hovoriť
Ak sa vám Výber redakcie Korzára páči, jedným klikom sa môžete prihlásiť na jeho odber, ako aj na odber našich ďalších e-mailových newsletterov Denný newsletter Korzára , Podcasty Korzára , Víkendové čítanie Korzára a Košický Korzár Večer .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.