Perla Vihorlatu konkuruje tatranským plesám. Za boom môže grófka z New Yorku

MORSKÉ OKO. Víta s otvorenou náručou aj menej zdatných turistov, dôchodcov i deti. Morské oko síce leží v najprísnejšej ochrannej zóne, stále je však autom ľahko dostupné. Mierne stúpajúca cesta od Remetských Hámrov zavedie motoristov aj cyklistov až na parkovisko. Odtiaľ trvá prechádzka k horskému jazeru 15 minút.
Vlani v lete zaznamenalo jazero vo Vihorlatskom pralese historickú návštevnosť. Unikátne Morské oko na Zemplíne pritom v skutočnosti nie je morským okom.
Prečo vlastne a čím všetkým láka čoraz viac ľudí, sa dozviete v našej reportáži.
O ruku žiadal na tatranskom štíte. Ako dovolenkujú známi športovci, herečky, speváci aj moderátor

Leto sa už síce prehuplo do druhej polovice, no stále máme dosť času užiť si slnko, vodu, pohodu. Naplno si tieto benefity vychutnávajú aj lyžiari Petra Vlhová či Adam Žampa, čerstvý olympijský medailista Jakub Grigar, ale i viacerí naši známi speváci, herci a tiež moderátor.
Tak sa poďte pozrieť do fotogalérie, kto kde s kým dovolenkuje a ako im chutí leto.
Výstup na Kriváň zmarili Dubčekovi ruské tanky. Štúrovci vzali hore aj ženy

VYSOKÉ TATRY. Ľudia zvyknú žartovať, že ide o jednu z najnáročnejších túr vo Vysokých Tatrách, pretože jediné pivo, ktoré si tam môžete dať, je to vlastné. Bohužiaľ, zohriate v batohu a vynesené na vlastných pleciach až hore. O čapovanom za odmenu sa môže unavenému turistovi len snívať, keďže po ceste nie je žiadna chata.
Avšak výhľady, ktoré sa zhora naskytnú, prekonajú všetko a sú ozajstnou odmenou za vynaloženú námahu. A ten pocit, že ste vyšli na štít, ktorý je symbolom Slovenska, je na nezaplatenie. Taký je Kriváň.
Najslávnejší výstup sa uskutočnil pred 180 rokmi, 16. augusta 1841. Mimoriadny význam, opäť s prívlastkom národný, mal aj výstup na Kriváň v roku 1968, prišlo naň neuveriteľných 2 500 ľudí.
Prečítajte si zaujímavý príbeh výnimočného tatranského kopca.
Ako vyzeral Gelnický hrad, je tajomstvo. Chcú z neho národnú kultúrnu pamiatku

GELNICA. Gaštanová alej vznikla na rumovisku Gelnického hradu v roku 1878 pri príležitosti striebornej svadby Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej známej ako Sissi.
Počas prieskumu areálu v roku 1963 sa okrem nálezov ako kľúče, ostrohy či zbrane našlo aj 14 podzemných chodieb, respektíve pivníc.
„Pod tou úrovňou, kde sa teraz človek nachádza, sa predpokladá veľmi veľké množstvo hodnotného materiálu. To, po čom dnes chodíme, je niekde až dvojmetrová vrstva sute,“ hovorí Gelničan Igor Cziel, ktorý sa venuje aj regionálnej histórii s tým, že by však bola škoda zničiť park rozsiahlymi archeologickými vykopávkami priamo na jeho ploche.
O Gelnickom hrade nám toho Cziel prezradil ešte viac.
Ak sa vám newsletter Víkendové čítanie Korzára páči, jedným klikom sa môžete prihlásiť na jeho odber , ako aj na odber našich ďalších newsletterov Denný newsletter Korzára , Výber redakcie Korzára , Podcasty Korzára a Košický Korzár Večer .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.