Aj tento víkend vám prinášame kvalitné čítanie k dobrej káve - zaujímavé príbehy, rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi a reportáže, ktorým si môžete spestriť voľné chvíle.
Ponuré kláštorné cely sú len vo filmoch a knihách
Kostol sv. Jána Krstiteľa pri premonštrátskom kláštore v Jasove. (zdroj: Opátstvo Jasov)Spomínate si na film Meno ruže, ktorý vznikol podľa románu Umberta Eca? Sean Connery v ňom stvárnil hlavnú úlohu františkána a v talianskom opátstve hľadal vraha tamojších mníchov.
Ak ste ho videli, určite sa vám vybaví tá ponurá atmosféra stredovekého kláštora, tmavé cely, muži v habitoch, tajomno....
Nejednému divákovi tento obraz zostal v pamäti zapísaný tak silno, že si možno ešte aj dnes nejako podobne predstavuje atmosféru kláštora.
„Takto to naozaj nefunguje,“ vysvetľuje Ambróz Martin Štrbák, jediný aktívny opát premonštrátov na Slovensku. Pôsobí v Jasove neďaleko Košíc, ktoré je v súčasnosti z historického pohľadu jediným žijúcim opátstvom starých reholí na našom území.
Prečítajte si rozhovor, v ktorom povedal aj to, ako sa vyberajú kandidáti na rehoľníkov. Porozprávala sa s ním Daniela Marcinová.
Gulagy, tresty, výsmech, perzekúcie. Režim sa, skrátka, nebabral
Interaktívna mapa obetí komunizmu. Dajú sa v nej vyhľadávať obce, mená obetí aj základné údaje o odsúdení či iných prenasledovaniach. (zdroj: Lenka Haniková)Myšlienka zriadiť v Košiciach múzeum, ktoré by dokumentovalo obete komunizmu, dozrievala asi dva roky. Jej iniciátori si uvedomili, že ľuďom treba predstaviť život za bývalého režimu a pripomínať rôzne perzekúcie, ktoré ich často postihli.
„Nie je to len o veľkých číslach, ale aj malých príbehoch. Spomeniem učiteľov a deti v školách, ktoré keď sa hlásili na náboženstvo, robili sa im prieky. Jeden pán nám hovoril, že keď bol na prvé sväté prijímanie, učiteľka na druhý deň všetkých, ktorí ho absolvovali, postavila pred tabuľu a pred celou triedou sa ich pýtala, či sú kvôli tomu múdrejší, krajší, lepší. Chcela poukázať na to, že im to nič nedáva, zhodiť deti, uraziť ich detskú dušičku. Sú to veci, na ktoré sa nezabúda. A takýchto drobných príbehov bolo množstvo, aj keď nešlo priamo o odsúdenie,“ hovorí Pavol Hric, jeden zo zakladateľov múzea.
Prečítajte si rozhovor, v ktorom hovorí o situácii a svedectvách, ktoré sú spojené s východom.
V kúpačkách k vode či vo vibramách do hôr?
Košičania na turistike v Tatrách. (zdroj: knižničný fond VKJB)Milý náš Hornád stal sa v týchto pekelných mesiacoch útočišťom celých Košíc. Mladých i starých, bohatých aj chudobných, oboch pohlaví, všetkých rás a náboženstiev a služobných hodností.
Nie je tento Hornád pravda, žiadny Dunaj ani Tisa, ale zaplať Pánboh, že máme aspoň to.
Jeho brehy sú posiate ľuďmi košickými, Adamami a Evami v pestrých, farbistých kúpačkách, hnedými a opálenými a váľajúcimi sa na tráve či prechádzajúcimi sa sem a tam. Tu vidíš celú rodinu, taťku, mamku a kŕdeľ detí, utáborenú okolo hromady odložených šiat. Podľa kriku týchto maminiek dalo by sa súdiť, že čo chvíľa niektoré z ich hnedých kurčiat sa utopí. A vody je mu tak po kolená.
Tu mladá, vnadná, pekná maminka krstí svojho malého miláčika po prvý raz vlnami Hornádu, za ohlušujúceho, srdcervúceho kriku. Dalo by sa súdiť, že voľaká krkavčia mama topí svoje dieťa. Zastavíš sa a pozeráš na tento zaujímavý debut, snáď budúceho svetového majstra vo vodnom pólu. Tá mladá maminka je naozaj vo skvelej forme.
Takto opísali leto na brehoch Hornádu východoslovenské noviny v júli 1931.
Ste zvedaví, ako sa dovolenkovalo a prázdninovalo v minulosti, napríklad aj v roku 1911?
Ak sa vám newsletter Víkendové čítanie Korzára páči, jedným klikom sa môžete prihlásiť na jeho odber , ako aj na odber našich ďalších newsletterov Denný newsletter Korzára , Výber redakcie Korzára , Podcasty Korzára a Košický Korzár Večer .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
