Prišla o štyri deti. Dnes pomáha ďalším rodičom

Cesta k vytúženému dieťatku niekedy vedie cez celú sériu nádejí i sklamaní, sĺz, smútku a pobytov v nemocnici. Okúsila ju aj Veronika Kmetóny Gazdová, ktorú Prešovčania môžu poznať ako bývalú hovorkyňu mestského úradu.
S manželom na svojho synčeka čakali niekoľko dlhých rokov. A rozhodne to neboli ľahké roky.
„Po strate nášho prvého bábätka sa nám zastavil život. Bola to neuveriteľná rana,“ priznala Prešovčanka.
Drobček sa totiž narodil predčasne a boj s veľkým svetom napokon prehral. O druhé dieťatko prišli v piatom mesiaci. Následne Veronika potratila hneď na začiatku tretieho tehotenstva. Ďalšiu nádej dostali Kmetónyovci, keď ostala tehotná s dvojičkami. Narodili sa predčasne, z dvoch vytúžených chlapcov napokon prežil jeden a ten je ich milovaným pokladom.
Dnes už Veronika o týchto strastiach dokáže nielen rozprávať, ale snaží sa aj radiť a pomáhať ostatným rodičom, ktorí prechádzajú podobnou cestou.
Čo všetko musia prežiť rodiny predčasne narodených detičiek? Prečítajte si v článku, v ktorom je smútok i nádej od Michala Franka.
Bol posledným rožňavským Židom

Nebolo veľa takých, čo prežili nacistické besnenie v koncentračných táboroch. O to je vzácnejšie, že sa rozhodli vyrozprávať svoje príbehy a tým podali cenné svedectvo, ktoré nesmie zostať zabudnuté.
Takéto obrovské šťastie mal aj Rožňavčan Tibor Ehrenfeld.
Narodil sa v roku 1927 a predvojnové roky, ktoré prežil s rodinou opísal ako krásne a šťastné. V Rožňave vlastnili železiarstvo a prevádzkovali aj autodopravu, kde mali šesť šoférov, čerpaciu stanicu a niekoľko áut.
Po tom, čo fašizmus ovládol Európu, sa skončilo aj šťastné životné obdobie. Tibor aj jeho príbuzní boli internovaní a napokon odvezení do koncentrákov. Prežil pochod smrti aj otrasné podmienky Mauthausenu a iných táborov.
Prečítajte si jeho ťažký príbeh z pera Kataríny Gécziovej.
Naozaj potrebujeme stále nové kopy handier?

Konečne sme si začali uvedomovať, ako veľmi si sami ničíme našu krásnu planétu. A že keď ju chceme udržať aj pre nasledujúce generácie, musíme na svojom spôsobe života niečo zásadné zmeniť.
Separovanie odpadu by už malo byť samozrejmosťou, no ešte viac by pomohlo, ak by sme toho odpadu produkovali výrazne menej.
A platí to napríklad o oblečení. Darmo budeme doma oddeľovať plastové fľaše od sklenených, keď potom vyrazíme do obchodu či na eshop a nakúpime kopu nových tričiek, šiat aj nohavíc s odôvodnením, že to bolo predsa lacné a potrebujeme niečo podľa najnovších módnych trendov pre túto sezónu.
Zvyčajne sa však už nezamýšľame nad tým odkiaľ sa berie to oblečenie, ktoré máme v rôznych módnych reťazcoch, prečo je ho toľko a stojí len pár eur.
Kristína Červeňáková zo Sabinova šíri osvetu práve v tejto oblasti takzvanej rýchlej módy.
„Fast fashion koncerny nikdy nebudú udržateľné. To by museli úplne zmeniť svoje fungovanie. Oni ani neplatia svojim šičkám. Robia 16 až 18 hodín denne sedem dní v týždni v hrozných podmienkach a dostávajú mzdu, ktorá nepredstavuje ani životné minimum,“ vysvetľuje mladá žena.
Prečítajte si rozhovor, po ktorom možno zvážite, či je dobré, že vaša skriňa praská vo švíkoch. Pripravila ho Daniela Marcinová.
Ak sa vám newsletter Víkendové čítanie Korzára páči, jedným klikom sa môžete prihlásiť na jeho odber , ako aj na odber našich ďalších newsletterov Denný newsletter Korzára , Výber redakcie Korzára , Podcasty Korzára a Košický Korzár Večer .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.