Meteorológ Miroslav Šinger zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa venuje metodike výstrah a výskumu nebezpečných búrkových javov, ktoré často súvisia so supercelami, teda búrkami s rotujúcim výstupným prúdom, javom charakteristickým najmä pre východné Slovensko.
Odborník odpovedal na otázky o tom, prečo ho tornádo nad Zemplínskou šíravou posledný víkend neprekvapilo a prečo sa nám môže zdať, že je tornád na našom území viac ako v minulosti.
Posledný víkend sa východným Slovenskom prehnalo tornádo, vodná smršť sa vytvorila na Zemplínskej šírave. O čo išlo, ako to vzniklo?
- Je to špecifický typ tornáda, ktoré môžu vznikať aj nad vodnou hladinou, sú však omnoho slabšie ako klasické tornáda mimo vodných plôch. Podmienkami sú často viazané na vodné plochy a len čo sa dostanú mimo ne, rýchlo zaniknú.
Ak si pozriete videá tornád z prímorských oblastí, kde sa vyskytujú veľmi často, je vidieť, že len čo prejdú nad pevninu, v priebehu pár sekúnd rotácia rýchlo zanikne. Tieto tornáda nespôsobujú ani veľké škody, lebo prúdenie v nich je slabšie.
Čo sprevádza vznik takejto smršte?
- Stačí im napríklad rozhranie v prúdení, ktoré podporí rotáciu pri vodnej hladine a slabý výstupný pohyb pod kopovitým oblakom. Tým môže dôjsť k natiahnutiu rotácie od vodnej hladiny smerom k oblaku. Rotácia sa teda pohybuje opačne, ako si väčšina ľudí myslí - ťahá sa zo spodných hladín smerom k oblaku, nie naopak. Opačne vzniká len ten vizuálny prejav.
Je to jav, ktorého by sme sa mali obávať, alebo skôr niečo, čo do pár minút odíde a nepredstavuje pre ľudí žiadne riziko?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
