Je tu ďalší víkend a s ním aj ponuka najlepších článkov redakcie Korzára za uplynulý týždeň.
Opäť pre vás naši editori a redaktori namixovali rôzne témy, ktoré ich zaujali.
Tipy redakcie Korzára za uplynulý týždeň
- Biznis medzi samosprávami zamrzol
- Plán je ambiciózny, len nie veľmi pre východ
- Radosť zo Sagana môže byť skutočná a úprimná
- Spokojnosť radnice neznamená vyriešený problém
- Netlačme všetko do kostola, skúsme život z kostola tlačiť do života
- Dzešec, jedenac, dvanac
- Covid mu poriadne predĺžil svadobnú cestu
- Nebude s kým a pre koho robiť
- Odkaz Ficovi: Áno, na východe nič nie je
- Odporúčame si ďalej prečítať
Tipy Kataríny Gécziovej
Biznis medzi samosprávami zamrzol
Nie je to tak dávno, čo sa vedľa seba zoširoka usmievali čerstvo zvolený košický primátor Jaroslav Polaček a predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka (obaja nezávislí).
Bol november 2018 a Polaček sa tešil z čerstvého víťazstva v komunálnych voľbách, v ktorých to natrel svojmu súperovi a dočasnému primátorovi Martinovi Petruškovi (Smer).
Trnka rok predtým porazil papierového favorita na župana Richarda Rašiho (Smer).
Nie je to tak dávno, čo Trnka pozval Polačeka ako nového primátora na Úrad Košického samosprávneho kraja a dali si spolu raňajky.
A nie je to tak dávno, čo sa Trnka a Polaček vybrali spoločne do Bratislavy za vtedajším vicepremiérom Rašim, aby bojovali za peniaze na Európsky mládežnícky olympijský festival.
S prihliadnutím na aktuálny verbálny ping-pong, ktorý medzi sebou vedú Polaček s Trnkom, to vyzerá tak, že súhra už neplatí.
Aj minulosť ukázala, že Trnka a Polaček sa názorovo rozchádzajú. Napríklad, keď košický primátor, ktorý je aj krajským poslancom, oponoval županovi v téme návratnej finančnej pomoci.
Ani aktuálny prípad nenasvedčuje tomu, že by sa vzťah medzi šéfom bieleho domu a županom zlepšoval.
Župa chcela od mesta lacnejšie pozemky na výstavbu tréningovej haly, plánovala kupovať štvorák za euro. Mesto má tiež svoju predstavu, predaj požadovalo prepojiť s tým, aby od neho kraj prebral zanedbané cesty v extraviláne Košíc.
Mestskí poslanci napokon predaj pozemkov pod budúcou halou na Polačekovo odporúčanie neschválili.
Reakcia Trnku na seba nenechala dlho čakať. Zbytočné zdržiavanie, polená pod nohy, politikárčenie, situácia, ktorá nemá obdobu. Kritika v podobe týchto slov sa valila z jeho bezprostrednej reakcie.
Kraj a mesto sa teda nedohodli, pričom úplne v zárodku to vyzeralo takmer ako hotová vec, ktorá prejde bez problémov. Svoje o spore vie aj hokejová legenda Miro Šatan, ktorý veril, že sa obe strany dohodnú.
Šatan: Hala mimo Košíc by bola absolútnym nezmyslom Čítajte
Košice pozemky na hokejovú halu župe nepustia. Ide hľadať nové miesto Čítajte Plán je ambiciózny, len nie pre východ
Ak si spomeniete na nedávny článok Korzára o tom , ako Maďari napredujú s posledným úsekom diaľnice, ktorá de facto spojí východné Slovensko s Bratislavou cez Budapešť, tak informácie o Harmonograme prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry, ktorý predostrel vláde minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina), môžu na tvárach východniarov vyvolať len úsmev.
Áno, bude sa robiť, ale prioritne na rozostavaných úsekoch. Áno, všetci uznávajú, že východ nutne potrebuje diaľnice, mestá obchvaty, ale hasiť treba najakútnejšie potreby dobudovania cestnej infraštruktúry.
Už naozaj nevieme, čo je akútnejšie, ako naše o diaľnice a rýchlocesty ochudobnené východné Slovensko. Správy z Bratislavy sú jasné, najbližšie štyri roky sa východniari nemôžu nádejať, že by sa rezort dopravy pustil do nejakej novej veľkej výstavby. Dostavajú sa tie úseky, ktoré sa už realizujú alebo je ich výstavba blízko.
Čo na to povedať? Ešteže máme tých Maďarov. Aspoňže má ten Doležal "gule" na to, aby priznal, že plané sľuby tu už boli, ale realita je iná, a tak nesľubuje nič, čo by nesplnil.
Plán výstavby ciest počíta aj s východom. Peňazí je však málo Čítajte Tip Lenky Hanikovej
Radosť zo Sagana môže byť skutočná a úprimná
V polovici septembra začnú na východe republiky cyklistické preteky Okolo Slovenska. Podujatie má záujem vysielať aj kanál Eurosport. Okrem Petra Sagana môže divákov zaujať aj pestrosť východnej časti Slovenska. Cyklisti by mali prejsť napríklad Medzevom, Malou Idou, Štósom či cez Jasov, obcou známou veľkou rómskou osadou.
Kolegovia sa k tejto príležitosti rozprávali s miestnymi obyvateľmi, ktorí sa už na možnú účasť Sagana na pretekoch tešia. Všetkým odkazujú, že to bude šialenstvo, pretože povzbudzujú najlepšie na svete. Oznam majú aj priamo pre úspešného cyklistu: nech príde a uvidí, akých tu má fanúšikov.
Netreba to však znevažovať, radosť to môže byť naozaj skutočná a úprimná. Ak totiž vstupujete autom do akejkoľvek osady, všetky tváre sa rozžiaria. Naposledy som takto prechádzala cez osadu v Hermanovciach, kde zvykne byť prejazd iným autom ako miestnym skutočným podujatím. Všetci mávajú, zaujímajú sa, ako sa máte a odkiaľ idete, prípadne už majú prichystanú ponuku, čo od vás kúpia, akoby váš príchod vycítili už z diaľky. A to ani nemusíte byť Sagan.
Okolo Slovenska zrejme i so Saganom a Eurosportom uvidí aj chatrče osady v Jasove Čítajte Tip Michala Franka
Spokojnosť radnice neznamená vyriešený problém
Semafor na frekventovanej štvorprúdovke na Levočskej ulici v Prešove je dobrá a potrebná vec. To treba zdôrazniť hneď na začiatku.
S touto svetelnou križovatkou je problém. Ľudia sa tiesnia uprostred na úzkom ostrovčeku, vedľa nich sa premávajú kamióny. Celý problém opísal v článku Michal Ivan, nechýbajú v ňom ani videá, fotografie a hlasy chodcov.
A tiež postoj radnice, ktorá doslova tvrdí: „Súčasné nastavenie je najlepším možným optimálnym riešením z hľadiska priepustnosti križovatiek a koordinácie dopravy.“
Radnica, to je taká špecifická prešovská entita, že nikto za nič nie je zodpovedný, nikto nič nepovie, len proste radnica niečo tvrdí.
Takže milá radnica (nech už si to na seba vztiahne ktokoľvek), po prvé, je v poriadku, že je tam semafor. Po druhé, v poriadku je aj čestne si priznať, že to ešte nie je ono, sú tam nedostatky, problémy, semafor nejde tak, ako by mal a treba ho skúšať a doladiť. No po tretie, čo v poriadku nie je, je vyhlásiť, že takto je to najlepšie a tým je celá vec vybavená a problém vyriešený. Tak sa to nerobí...
Chodci uviaznu natlačení na ostrovčekoch. Od kamiónov ich delia centimetre Čítajte Tipy Anny Novotnej
Netlačme všetko do kostola, skúsme život z kostola tlačiť do života
Farár odjakživa patril spolu s učiteľom a richtárom k najváženejším autoritám v dedine. Jeho majestát zdôrazňoval odev, atmosféra kostola a neraz aj akási nadradenosť. U mnohých ľudí táto predstava kňaza pretrvala dodnes.
Preto je zvláštne, ak sa niektorý farár tejto predstave vymyká.
Rozhodne do nej nezapadá ani Peter Gombita, ktorý svoju kňazskú službu poňal inak. Keď pôsobil vo Svidníku, na fare otvoril diskotéku, aby pritiahol mladých k viere. Už vyše 20 rokov sa venuje bezdomovcom a paradoxne konštatuje, že to oni pomohli jemu.
„Verím a mám vyskúšané, že dobro, ktoré urobíte, alebo dáte niečo zo seba, zo svojho potu, z práce svojich rúk, alebo peniaz, v tom dobre je zabalená láska, pokoj a radosť. A to ja inde získať neviem. Dáva mi to obrovské krídla a nabíjajú ma tí ľudia,“ hovorí otec Gombita.
Na rovinu tiež priznáva, že má istý druh závislosti.
Ide totiž o závislosť na športe. Možno ho totiž vídať nie v kňazskom rúchu, ale ako v bežeckých trenírkach a teniskách zdoláva maratóny. Vďaka tomu na podporu chudobných zabehol až do Vatikánu.
A aj preto ho niektorí označovali za šialenca. No má na to jednoduché vysvetlenie:
„Niekedy mi aj vyčítali, že sa viac venujem bezdomovcom a hrávam futbaly, cirkusy a cvičím divadlá. Ale videl som, že nielen mne to dáva, ale akoby celá farnosť ožila. Stále hovorím, že viera musí kvitnúť a voňať a život musí mať radosť.“
Rozhovor s otcom Gombitom si môžete prečítať:
Babky šli do kostola a farár Gombita behať: Biskup riešil sťažnosti, že som šalený Čítajte alebo vypočuť vďaka nášmu podcastu:
Dzešec, jedenac, dvanac
O tom, že slovenské školstvo totálne zlyháva, pokiaľ ide o vzdelávanie detí z rómskych osád, sa môžeme presvedčiť v každom kúte východného Slovenska.
Prvých päť rokov života si ich systém nevšíma. Decká preto neovládajú slovenčinu, nemajú základné návyky, nedokážu chvíľku obsedieť a nasávať nové informácie. No a keď prídu do prvej triedy, kopí sa jeden problém za druhým a výsledok je jasný – šesťročné dieťa prepadne, lebo nedokáže prečítať „Mama má Emu a Ema má mamu“.
Deti každou vyučovacou hodinou zaostávajú a náskok rovesníkov len veľmi ťažko dobiehajú.
Inak to nie je ani v Abranovciach v Prešovskom okrese. Aj tam je v škole nemálo detí, ktoré potrebujú pomoc.
A tú sa im rozhodla poskytnúť študentka prešovskej pedagogiky Mirka. V čase dištančného vysokoškolského vzdelávania mala štvrtáčka na univerzite času nazvyš, a tak ho využila obdivuhodne.
Chodievala doučovať rómskych žiačikov, ktorí zaostávali.
Kontakt s realitou bol pre ňu prekvapujúci, lebo ako skonštatovala, počítať vedeli len v šarišskom nárečí – dzešec, jedenac, dvanac a učivo im musela vysvetľovať aj 15-krát za sebou.
Aj o tom, čo zistila a aký pokrok u svojej žiačky Mirka napokon dosiahla, si prečítajte v článku z Abranoviec.
Študentka doučuje rómske deti: Niekedy im musím opakovať aj 15-krát Čítajte Covid mu poriadne predĺžil svadobnú cestu
Prišiel z Číny a rozšíril sa do celého sveta. Koronavírus nás paralyzuje viac než rok a ako sa zdá, ešte nepovedal posledné slovo.
V samotnej Číne je v súčasnosti situácia s pandémiou naozaj pod kontrolou. Konštatuje to Vladimír Skala, rodák z Medzilaboriec, ktorý tam žije a pracuje sedem rokov.
Na východe nebýva už dlhší čas, keďže v minulosti žil s rodičmi v USA a odtiaľ potom odišiel učiť angličtinu do Ázie.
Presne v deň, keď kompletne zavreli Wuchan, dorazil ako čerstvý ženáč s manželkou do cieľa ich svadobnej cesty v Barme.
„Vtedy už nebolo možné ignorovať hrôzu, ktorú nám prinášali médiá z celého sveta. Striedali sme exkurzie pozdĺž pobrežia Bengálskeho zálivu s dlhými chvíľami premlčanými pri mobile, nádherný vyhlaď na západ slnka nad morom priamo z verandy našej prenajatej chaty s pocitom úzkosti a neistoty,“ zaspomínal si na prvé dni s koronavírusom.
Samozrejme, po dovolenke nastali problémy s návratom do krajiny.
O tom, aké peripetie ich postihli a ako vnímajú Číňania očkovanie, si prečítajte v príbehu, ktorý spracovala Lenka Haniková.
Slovák v Číne: Z cudzincov nepoznám nikoho, kto by sa zaočkoval čínskou vakcínou Čítajte Tip Jany Otriovej
Nebude s kým a pre koho robiť
O čarokrásnom kraji v Poloninách na východnom cípe našej krajiny sa už popísalo a pohovorilo veľa. O nádhernej prírode, o zubroch i čemerici, o (ne)fungujúcom cestovnom ruchu, o chýbajúcej infraštruktúre i o takmer biblickom rozmere exodu domácich do miest a krajov, kde nedávajú dobrú noc medvede a vlky.
O máčik menej sa popísalo a pohovorilo o tom, čo s týmto kútom Slovenska treba robiť.
Aj tu už pisateľov z toho bolí ruka a rozprávačom visia z jazyka strapce.
Najnovším spasiteľom je osem miliónov eur z plánu obnovy. Pritiecť majú cez projekty na rozvoj mäkkého turizmu. Takého, ktorý miestnym prinesie choseň a nebude ich obťažovať.
Nápady majú domáci sypať z rukáva, na všetkých sa zvýši, len sa treba poponáhľať. Najneskôr do konca roka 2026 musia minúť aj posledný cent.
Znamená to nielen rozkrútiť mozgové závity na najvyššie obrátky, ale aj „prekúsiť“ staré krivdy, nepripomínať donekonečna sebe i cudzím, že domáci boli nevypočutí a odsunutí na druhú koľaj, keď živé dediny zaliala voda a z lesov, kde sa odnepamäti ozýval zvuk sekery, sa stalo chránené územie.
Ak si nepomôžeme sami, nepomôže nám ani Bratislava, ani Brusel, v týchto končinách to platí dvojnásobne.
Zmena myslenia a prístupu podľa niektorých už vraj v tomto čarokrásnom kraji prebehla.
Je najvyšší čas, lebo tomuto kraju viac ako iným hrozí, že tu nebude s kým a pre koho robiť.
Čokoľvek, nielen mäkký turizmus.
Hračky aj eko hnojivo. Z plánu obnovy má prísť do Polonín osem miliónov Čítajte Odkaz Ficovi: Áno, na východe nič nie je
Júl 2007. Prvá Ficova vláda má za sebou rok fungovania. Premiér vyhlasuje, že diaľnica z Bratislavy do Košíc bude hotová do roku 2010.
Desiaty marec 2012. Slováci si volia svojich zástupcov do Národnej rady. Každý očakáva horúcu volebnú noc pri rátaní hlasov. Horúco bolo napokon už skôr. Klenot našej histórie, hrad Krásna Hôrka, zachvátili plamene. Padajú sľuby, že sa ho pokúsia otvoriť opäť už v roku 2014. Vo voľbách napokon vyhral Smer, ktorý vytvoril svoju druhú vládu.
15. máj 2021. Ani po vyše 13 rokoch od Ficovho sľubu nejazdíme z Bratislavy do Košíc po hotovej diaľnici. Dopláca na to celý východ, väčšina investorov sa hrnie na západ, regionálne rozdiely sa prehlbujú. Ani po vyše deviatich rokoch sa nepodarilo dokončiť obnovu Krásnej Hôrky. Miestni živoria, keďže turistický ruch padol na dno.
„Viete, ak nemáte čo dať do úst, tak tým pádom sa celková atmosféra mení. Z hľadiska psychiky nie je jednoduché žiť na hranici chudoby,“ hovorí starosta Krásnohorského Podhradia Peter Bollo (nezávislý) v článku Michala Franka.
Žiadny hrad, žiadny turizmus, hovorí starosta obce spod Krásnej hôrky Čítajte Odporúčame si ďalej prečítať
Možno keby nový riaditeľ prešovskej nemocnice vedel, kam povedie jeho snaha o ekonomické upratovanie, rozmyslel by si to a sám by chytil mop a vedro do ruky. Korzár už niekoľko týždňov podrobne mapuje situáciu, ktorá nastala potom, ako po konflikte prestala dlhoročná upratovacia firma čistiť nemocničné priestory.
Od zdravotníctva sa nevzdialime ani pri ďalšej správe. Chvíľami to vyzeralo, že sa prestrelka medzi súčasným vedením Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb a jej bývalým šéfstvom skončila. Nejaký čas bolo ticho a potom nový manažment vytasil tlačové vyhlásenie o zlatých platových poistkách.
Tešiť sa predčasne sa nemusí vyplatiť. Svoje o tom vedia v Sobraneckom okrese, ktorý sa stal najprv premiantom s najnižším počtom chorých na covid a teraz je najhorší spomedzi východoslovenských okresov aj na Slovensku. Čo je za tým?
Exhokejistovi Nagyovi sa nepáči, ako rozhoduje stavebný úrad v Košiciach. Sťažuje sa aj na to, že kvôli zvolaniu verejného stretnutia počas zákazu vychádzania sa jeho právnik pokúšal skontaktovať s úradníčkou, ale nebol úspešný. Sťažnosti majstra sveta súvisia s plánovaným projektom dvoch bytových domov, ktoré majú vzniknúť na rohu ulíc Drevný trh a Protifašistických bojovníkov. Nagy vlastní nehnuteľnosť v ich susedstve.
Pokračujeme aj v našom seriáli o viac či menej známych opustených budovách na východnom Slovensku. Tentoraz sme siahli na naozaj lukratívne miesto, a to priamo pri Štrbskom plese. Kto by povedal, že také chronicky známe miesto má svoju čiernu dieru, a to už dokonca dlhé roky?
Tento týždeň sa na osud a smerovanie najväčšieho zamestnávateľa na východnom Slovensku upriamil ešte pomerne čerstvý minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Tak, ako je u neho zvykom, najprv ohlásil na svojom facebookovom profile, že rokuje o budúcnosti U. S. Steelu Košice. A to nie len tak hocikde a s hocikým, ale priamo v Pittsburghu a s najvyšším vedením spoločnosti U. S. Steel. Krátko po prílete bývalý premiér ohlásil, že oceliarne musia dekarbonizovať výrobu, pretože inej cesty niet.
Ak sa vám tento nový formát Korzára páči, tu si prečítajte ďalšie výbery redakcie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
