Želajme ľuďom aj podnikateľom v gastre po dlhom pôste skoré a plnohodnotné otvorenie prevádzok.

Doprajme si aj konečne plné terasy veselých ľudí.
Nedoprajme si však plné bruchá. A už vôbec nie na úkor duchoprázdna a vyprahnutosti.
Táto krátkozraká taktika sa nevyplatila ani jednému národu, či už v staroveku, stredoveku alebo v nedávnej minulosti. Historici i sociológovia potvrdia, že vyspelú spoločnosť dopredu vždy posúva predovšetkým sila ducha a nie rozsah konzumu.
Táto premisa mi napadla počas prvomájovej prechádzky po košickej Hlavnej ulici.
Letné terasy boli v teplý podvečer doslova natrieskané.
Na tých väčších sa v jednom momente nachádzalo – samozrejme, takmer výhradne bez rúšok – možno aj 50 - 60 konzumentov.
Paradoxom je, že iba o pár metrov ďalej, v Dóme svätej Alžbety, sa v predvečer 5. veľkonočnej nedele nachádzala približne stovka veriacich.
V najväčšom kostole na Slovensku, ktorý zaberá takmer celé jedno košické námestie, sa táto hŕstka doslova strácala pod majestátnymi gotickými klenbami.
Prišlo mi to divné, no povedal som si, že pandemické opatrenia platia pre obe inštitúcie.
Nedalo mi a siahol som po malom porovnaní pravidiel pre letné terasy a kostoly.
Práve tieto dve „inštitúcie“ totiž ešte donedávna porovnávalo mnoho zástancov uvoľňovania ekonomiky...
Letné terasy vs. kostoly
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.