PATRÍCIA VESEL GANOCZYOVÁ je klinickou psychologičkou I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach. Počas pandémie sa s deťmi rozpráva najmä o ťažkostiach, ktoré im prináša izolácia od rovesníkov či uzamknutie v nie vždy vhodnom rodinnom prostredí. Nie je výnimkou, že za ňou prídu aj rodičia s malými deťmi, ktoré sa pokúsili o samovraždu.
V rozhovore sa okrem iného dozviete:
- prečo by deťom pomohol jeden „pyžamový“ deň v týždni
- že deti, ktoré šikanujú, mohli cez pandémiu „vychladnúť“
- ako deti citlivo vnímajú správy o Putinovi, Trumpovi či AstraZenece
- prečo im neprospieva pozeranie správ
- ako sa maturantom uľavilo, keď konečne dostali od ministra školstva jasné správy
- čo robiť v prípade, ak dieťa doma povie, že sa mu už nechce žiť
- ktorým deťom covid izolácia pomohla
V pondelok sa vrátili do škôl ôsmaci a deviataci. Čo tesne pred návratom prežívali?
- Niektorí sa cítia rozporuplne. Väčšinou mi deti hovorili, že sa tešia, ale majú obavy aj z písomiek, skúšok a z opätovného režimu, ktorý so školou súvisí. Časť z nich už nebude môcť mať oblepené notebooky okolo kamery a na klávesnici ťahákmi, už to bude „naozaj“. Väčšinou sa však tešia na spolužiakov a rovesníkov v triedach, ale aj na učiteľov.
Kolegyňa sa v pondelok pri návrate deviatakov a ôsmakov do škôl rozprávala s viacerými z nich. Hovorili, že dištančné vzdelávanie bolo z ich pohľadu v poriadku, takže do školy sa príliš netešili a nechýbali si, pretože sa stretávali po vyučovaní v skupinkách. Bude chuť detí chodiť do školy menšia, alebo to bude len prechodné?
Ôsmaci a deviataci sú opäť v škole. Mnohým sa nechcelo, boja sa skúšania Čítajte - Myslím, že to bude prechodné. Dôležité však je, o aké ročníky ide. Menšie deti sa do školy možno tešia viac. Ôsmaci a deviataci boli na druhej strane veľmi dlho v neistote, nevedeli, či prijímačky a maturity budú alebo nie, netušili, či sa dostanú na nimi vybrané stredné školy. Niektorí už mohli rezignovať a majú pocit, že školský rok už majú za sebou. Verím, že sa to pre nich zdá zbytočné ísť na dva mesiace do školy. Sociálny kontakt im ale tak či tak prospeje. Mám z ambulancie správy, že sa niektorí po negatívnom teste stretávali vonku v rúškach a bavili sa, čo je tá šťastnejšia vzorka. Ale mám aj veľa detí, ktoré boli rodičmi vedené k striktnému dodržiavaniu izolácie.
Čo piataci až siedmaci, ktorí by sa mali vrátiť do školy na ďalší týždeň? Ako to budú prežívať?
- Je to úplne individuálne. Museli by sme sa každej triedy spýtať, či majú dobrú triednu učiteľku, kto ich napríklad učí chémiu, či ako im ide angličtina. Len čo im však dôjde, že škola prináša režim, vstávanie a už to nie je o tom, že sa ráno pripoja na vyučovanie v pyžame a kým sa pridajú ostatní, majú ešte desať minút na kakao, môže to byť pre nich prechodne adaptačná záťaž.
Rozprávali ste sa s deťmi aj o tom, že sa boja návratu do školy, vyslovene tam nechcú ísť a majú z toho napríklad úzkosti?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
