Je to už 150 rokov, čo sa medzi Košicami a Žilinou preháňajú vlaky. Výstavba Košicko-bohumínskej trate priniesla veľký pokrok, no keď sa dnes vezieme do Tatier, na Spiš či do niektorej z množstva staníc, ani si nevieme predstaviť podmienky, v ktorých vznikla. Porozprávali sme sa o tom s MICHALOM TUNEGOM, riaditeľom Železničného múzea v Bratislave.
Takto pred 150 rokmi zažívalo vtedajšie horné Uhorsko mimoriadne udalosti – výstavbu Košicko-bohumínskej železnice. Asi sa to dá označiť za jeden z najzásadnejších krokov modernizácie, ktorý tento región nutne potreboval?
- Košicko-bohumínska železnica významne zasiahla do rozvoja celého severného Slovenska. V regióne bolo najvýznamnejším odvetvím železiarstvo, ktoré potrebovalo zásobovať rudou a distribuovať svoje produkty do celého Uhroska. To zabezpečovali povozníci, resp. povoznícke spoločnosti, ktoré ale nepostačovali svojou prepravnou kapacitou, boli drahé a nespoľahlivé. Preto môžeme príchod železnice naozaj označiť za jeden z najzásadnejších krokov rozvoja územia.
Dnes si už asi len ťažko vieme predstaviť podmienky, v akých sa táto jednokoľajová trať stavala. Napriek tomu dostali majitelia koncesie pomerne šibeničný termín – šesť rokov. Na prepojenie Košíc s Těšínom sa to zdá veľmi málo, alebo ani nie? Boli na to pripravení?
- Termín 6 rokov sa nakoniec neukázal až taký šibeničný, nakoľko zhotovitelia veľa času stratili rôznymi špekuláciami a finančnými problémami, ktoré sprevádzali prvé roky po udelení koncesie a aj tak dokázali včas spustiť prevádzku na jednotlivých úsekoch trate. Pravda je však aj to, že mnohé stavby neboli zhotovené bezchybne a aj keď sa prevádzka rozbehla, niektoré budovy neboli použiteľné bez ďalších opráv.
Ak by sme si zobrali územie dnešného východného Slovenska, teda od Košíc po Štrbu, bol tu nejaký úsek, ktorý bol mimoriadne náročný, kde sa výstavba dlho zdržala, lebo bola technologicky veľmi komplikovaná?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
