Redakcia denníka Korzár pre vás aj na tento víkend pripravila výber zaujímavých textov z východného Slovenska z uplynulých siedmich dní, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti.
Zostavili ho editori a redaktori, ktorí vybrané články predstavujú aj komentujú.
Želáme vám príjemné víkendové čítanie, hoci vo výbere nájdete i vážne témy.
Tipy redakcie Korzára za uplynulý týždeň
- Please, neberte nám Sputnik and go home
- Jarčuška hodnotí rok s covidom aj Matovičom
- Čože je to 52 miliónov? Príliš málo na väzbu
- Mestá rukojemníkmi
- Platené parkovanie? Záruka problémov
- Starosta najprv prekvapil, potom sklamal
- Precestujú viac ako vášnivý turista
- Niekto má titul, niekto prirodzený talent
- Noc, keď barbari likvidovali kláštory
- Nečakajme 25 rokov, kým sa plast rozloží
- Autobusový freestyle
- Život ako zázrak
- Kto teda vyriešil problém s túlavými psami
- Košický MacGyver sa hral na výbušného chemika
- Najprv ho oslobodili, nakoniec trest sprísnili
- Bojíte sa Astry? Nebojte sa, dobre bude. Možno
- Koniec lezeckej steny pre výrastkov
- Prinesie Nyíregyháza extraligu do Prešova?
- A ešte najčítanejší článok za posledný týždeň
- (môžete sa prekliknúť na konkrétny článok)
Tipy Jaroslava Vrábeľa
Please, neberte nám Sputnik and go home
No, a kdeže je teraz náš milý György, teda pán poslanec Gyimesi?
Prečo ešte Matovičov dvorný maďarský sputnikový vyjednávač nedoniesol tým chudákom kamionistom do Šarišských Michalian na privítanie kvety a na občerstvenie po piatich smutných nociach v neútulnej kabíne aspoň pizzu a neprehovoril ich, aby sa už na to chlapci fakt vykašľali a vrátili sa domov?
A kde je náš skvelý tlačovkový standupový tragikomik, bývalý premiér, súčasný minister financií a možno budúci minister zdravotníctva Matovič, ktorý má také fantastické vzťahy s Viktorom Orbánom?
Prečo opäť, tak ako pri slávnom vítaní ruského zázraku na košickom letisku, bleskovo nedorazí na ďaleký východ, aby, ako to len on vie, sám prevzal do rúk záchranu jeho obľúbenej neregistrovanej vakcíny pred únosom práve do krajiny, ktorá nám ju má predsa posvätiť, a nie zobrať?
Nečudoval by som sa, keby už počas víkendu zaparkovali priamo pred Imunou zahraničné televízne štáby na čele s BBC či CNN, aby o záchrannej megaakcii Save Sputnik for Igor and Slovakia informovali live, ako to poznáme napríklad z bankových lúpeží či rukojemníckych drám, keď celý svet v priamom prenose so zatajeným dychom sleduje, či sa to podarí, a nakoniec všetci tlieskajú alebo plačú.
Ale už vážne. Celé je to absurdné, čo sa na Slovensku okolo Sputnika deje, je to veľmi trápna one man show obyčajného človeka, ktorý sa nikdy nevzdá a bude bojovať až do svojho úplného konca a definitívnej demolácie celej zakliatej koalície, až kým sám osobne nepichne prvý Sputnik do ramena ako prvého asi Andreja Danka.
A potom už bude konečne aspoň on jediný spokojný a šťastný a budú predčasné voľby, ale na vine bude, samozrejme, kto iný než tá zlá šéfka ŠÚKL Zuzana Baťová.

Jarčuška hodnotí rok s covidom aj Matovičom
Zaujímavý rozhovor so známym infektológom z košickej nemocnice, ktorý radí vláde v boji s covidom, si môžete prečítať, ale i vypočuť ako podcast Korzára.


Tip Petra Jabrika
Čože je to 52 miliónov? Príliš málo na väzbu
Policajná akcia Čínsky drak voči štvorici podozrivých z daňových podvodov v súvislosti s textilom sa zdala byť perfektná.
Zaklapli putá, padli obvinenia a do väzenských ciel pribudlo kvarteto, ktorému pripisujú úniky na cle a DPH za takmer 52 miliónov eur.
Všetko išlo, ako pri proklamovaných rozviazaných rukách orgánov činných v trestnom konaní verejnosť očakáva. Až do chvíle, kým sa senát Najvyššieho súdu nerozhodol, že niet žiadneho dôvodu na to, aby na verdikt o vine či nevine vyčkali za mrežami.
A tak po troch týždňoch, šup ho von z väzby.
Nepoznáme dôvody elitných sudcov, ako mohli dospieť k tomu, že obvinení z 52-miliónového podvodu nebudú určite ovplyvňovať svedkov či inak protizákonne brániť vyšetrovaniu alebo sa pod hrozbou mnohoročných trestov väzenia nebudú chcieť kamsi zdekovať.
Ale tak zase vojaci spravodlivosti v talároch vedia svoje. A aj čítať. Teda aj to, že v takých zložitých prípadoch platí u nás spravidla ustálená justičná prax o dlhoročnom súdnom procese, ktorému sa nijako raz nedarí dospieť k právoplatnému verdiktu. Z objektívnych príčin, samozrejme.
No a tak asi aj sudcovia vedia, že obvineným sa ani neoplatí kdesi narýchlo ihneď utekať. Môžu vonku v pokoji pokračovať vo svojom bezúhonnom živote tak ako doteraz, keďže sa na nich musí predsa hľadieť ako na nevinných.
Až dovtedy, kým sa pre súdne prieťahy už ani neoplatí poslať ich do väzenia, lebo po takých 10 – 15 rokoch sa osvedčia ako príkladní občania aj bez prevýchovy odňatím slobody.
Tak takto nejako vyzerá tá slovenská mutácia spravodlivosti. No povážte, treba nám vôbec tie Kolíkovej reformy súdnictva?

Tipy Klaudie Jurkovičovej
Mestá rukojemníkmi
Biznis s pozemkami? Zlatá baňa. Chcete zarobiť balík? Nemusíte stavať fabriky na zelenej lúke či vymýšľať IT novinky. Stačí poskupovať strategické pozemky. Najlepšie také, ktoré štát alebo samosprávy akútne potrebujú pre svoje projekty.
A potom už len stačí hodiť rukavicu do ringu a začať si klásť podmienky. Samozrejme, musíte sa pripraviť na to, že možno z toho vzíde nejaký ten súd, ale však času dosť. Teda pre vás.
Mestá alebo obce ho však zväčša toľko nemajú, keďže svoje plány musia realizovať v nejakom časovom horizonte, aby napríklad neprišli o eurofondy.
A tak sa ocitajú v pozícii rukojemníkov. Buď pristúpia na požiadavky, zväčša prehnané, ktoré si kladie majiteľ pozemkov, alebo sa budú súdiť, alebo ustúpia od svojich plánov, ak je to vôbec možné.
Funguje to v malom aj vo veľkom. A už poriadne dlho. Dôkazom môže byť prešovský podnikateľ Peter Jarkovský, ktorý takto začal operovať v metropole Šariša už niekedy v rokoch 2003 – 2004.
Na pozemky v Košiciach teraz pre zmenu robí kobercový nálet žilinská firma Odeko. Jej najnovšia aktivita môže skomplikovať nevyhnutnú modernizáciu električkovej trate na Alejovej.
Developer sa už ani netají tým, že bude zámerne robiť obštrukcie.

Platené parkovanie? Záruka problémov
Len ťažko by sme asi našli inú oblasť pôsobenia samospráv, ktorú sprevádza toľko chaosu, ako je to pri zavádzaní plateného parkovania.
Košice a Prešov sú toho žiarivým príkladom. A hoci na to obe mestá išli z iného konca, problémom sa nevyhli.
Košice sa rozhodli tento lukratívny biznis zveriť súkromnej firme EEI. Za primátora Richarda Rašiho (Hlas-SD, vtedy ešte Smer).
Určite máte ešte v živej pamäti to čudné maľovanie čiar, sľuby o parkovacích domoch a miestach, ktoré sa postupne pozvoľna rozplynuli kamsi do éteru. Neskôr z toho mesto chcelo vycúvať. Doteraz sa súdi.
A ľudia si môžu vybrať, komu platiť, či mestu alebo firme. Kocúrkovo.
V Prešove to vzali za iný koniec. Mesto sa rozhodlo robiť platené parkovanie vo vlastnej réžii.
Výsledok? Najprv nestihlo vymeniť značky, potom sa ukázalo, že je málo parkomatov, museli meniť informačné tabule či dodatočne spoplatňovať parkoviská.
A najnovší počin? Už niekoľko týždňov sú vyberané poplatky, ktoré nie sú v súlade s platným nariadením.
Ale, na rozdiel od Košíc, tu aspoň peniaze tečú do jednej kasy.

Tip Jany Ogurčákovej
Starosta najprv prekvapil, potom sklamal
Menej áut v centre mesta, viac miesta pre chodcov, kočíky a cyklistov. To, k čomu smerujú mnohé iné mestá, je prirodzený trend. Úzke historické uličky sa nedajú nafúknuť a áut neustále pribúda.
Staromestský starosta na diskusii s podnikateľmi pred dvomi rokmi spontánne vysloveným plánom vytlačiť autá z Mäsiarskej a Kováčskej ulice prekvapil všetkých. Možno aj seba.
Bude vraj robiť kroky k tomu, aby ho zrealizoval už v tomto volebnom období. To sa už medzičasom preklopilo do druhej polovice.
Keď sme sa ho po dvoch rokoch pýtali, čo konkrétne teda podnikol, odpoveď bola, ehm, preložené do bežnej reči - nič.
Lebo už vtedy ho zasypali nahnevaní podnikatelia kritikou, že takto teda nie. Len žiadne odvážne novoty. Ak to starostovi stačilo a odradilo ho to od akýchkoľvek ďalších krokov, je to ďalšia lekcia zo samosprávy.
Neobstojí starostov argument, že autá preč z mesta chce dostať len pár hipsterov. A proti nim stojí obrovská armáda autičkárov.
Ako obyvatelia by sme chceli veriť, že ak má náš volený zástupca dobrý, i keď kontroverzný nápad, bude sa ho snažiť naplniť. A nevzdá sa ho po prvej kritike, ktorá sprevádza akúkoľvek aktivitu v meste.
Akú váhu majú potom ďalšie jeho plány ako návrat vody do Mlynského náhonu či barcelonská la Rambla v parku na Moyzesovej?
Nechceme starostu Dominikánskeho trhu, pardon, Starého Mesta, vyrušovať pri žatve, len chceme dodať, že v našej ankete, či si Košičania vedia Mäsiarsku a Kováčsku ulicu predstaviť bez áut, získala najviac hlasov odpoveď, že je to dobrý nápad.
Koľko negatívnych hlasov dostal asi starosta, kým svoj „sen“ vzdal skôr, ako začal?

Tip Mariána Špacaia
Precestujú viac ako vášnivý turista
Nižná Sitnica, Ubľa, Nová Sedlica, Poprad, Levoča, Kežmarok...
Nie, to nie je žiadny plán výletov vášnivého turistu, ktorý chce vo voľnom čase spoznať krásy východného Slovenska.
Sú to len niektoré miesta výkonu práce mobilného očkovacieho tímu z Prešova, ktorý od januára zaočkoval vyše 4 000 ľudí v rôznych zariadeniach sociálnych služieb. Aj keď sa môže zdať, že ide o stereotypnú prácu, nie je to tak.
Ako vysvetľujú, klienti si vyžadujú individuálny prístup a komunikáciu, čo nezriedka býva náročné. Aj oni cítia, že každý je už z celej koronakrízy unavený.

Tipy Anny Novotnej
Niekto má titul, niekto prirodzený talent
Je pre úspešnú kariéru dôležitejšie vzdelanie či talent? Hmm, to je otázka, čo? Na prvý pohľad jednoduchá a pritom taká komplikovaná.
„Jasné, talent je dôležitý, talent je základ!“ povedali by sme hneď z prvej.
No ale potom príde realita a ukáže sa, že aspoň u nás, na Slovensku, to nestačí. Že nestačí byť len talentovaný, lebo človek bude na každom kroku zakopávať o narážky, že nemá pred menom nejaký (hocijaký) titul.
Samozrejme, nehovorím o lekároch, farmaceutoch a vedeckých kapacitách.
No v mnohých iných oblastiach sa vaším projektom či žiadosťou o zamestnanie ani nebudú zapodievať, keď nie ste prinajmenšom Bc., MBA, Ing, Mgr. Mgr.art...
Ak ste človek nevzdelaný, ste asi menejcenný. Čo tam po tom, že ste šikovnejší a talentovanejší ako celý zástup pofidérnych bakalárov a magistrov s opajcovanými diplomovkami.
A vôbec to nie je len choroba dnešnej doby. Stačí sa pozrieť na zaslúžilého umelca Vojtecha Löfflera, ktorý sa narodil v Košiciach pred 115 rokmi.
Patril k prvým sochárom z východného Slovenska, jeho sochy zdobia množstvo miest a dedín, zhromaždil obdivuhodnú zbierku umeleckých diel, ktorú len tak daroval, podporoval mladé talenty... a aj tak nad ním niektorí kolegovia ohŕňali nos, lebo bol len vyučeným zubným technikom bez akademického výtvarného vzdelania.
On sa nad to dokázal povzniesť, lebo bol v prvom rade dobrým a priateľským človekom. Jeho životný príbeh je naozaj zaujímavý.

Noc, keď barbari likvidovali kláštory
Niektorí už spali, iní sa možno ešte modlili, prípadne sa už v polospánku zamýšľali nad tým, čo ich nasledujúce ráno čaká. V tom sa ozval buchot, dupot, možno aj štekot psov a povely, že sa majú v tej chvíli obliecť a odísť z kláštora, ktorý bol ich útočiskom.
Nie, neopisujem dej filmu. Opisujem jednu reálnu aprílovú noc spred sedemdesiatich rokov.
Dnes ju poznáme ako Barbarskú noc a tento názov je veľmi výstižný.
Do slovenských kláštorov totiž v noci z 13. na 14. apríla 1950 ako barbari vtrhli ozbrojené zložky Verejnej bezpečnosti aj Ľudových milícií, chýbať nemohli ani neslávne známi eštebáci, zadržali rehoľníkov a odviedli ich do záchytných kláštorov, na nútené práce a aj do väzníc.
Len tak. Bez dôvodu a bez viny. Lebo svojou vierou v Boha nezapadali do ich vidiny šťastnej socialistickej domoviny, rozkvitajúcej pod červenou hviezdou.
O tomto ich barbarstve sa našťastie zachovali dôkazy vo forme písomných hlásení i fotografií a tie nedávno zverejnil Ústav pamäti národa.

Nečakajme 25 rokov, kým sa plast rozloží
Toľko sa toho hovorí o zlepšení podmienok cyklistov. Samosprávy nielen na východe chrlia rôzne stratégie, projekty a partnerstvá, ktoré by napomohli tomuto športu a v podstate aj ako alternatívnej doprave, ktorá by viedla k znižovaniu tej automobilovej.
V čase pandémie, kedy je pobyt na čerstvom vzduchu jediným spôsobom, ako si mnohí z nás krátia svoje voľné chvíle počas zvláštnej verzie lockdownu, v čase, kedy mnohé športové predajne hlásia nebývalý cyklistický boom a vypredané zásoby, dostal denník Korzár fotografie, ktoré by každého od cyklotúry odradili.
Trať od mestskej časti Krásna až po obec Čaňa vedúca popri rieke Hornád je doslova obsypaná odpadom. Ten "zdobí" stromy od záplav z jesene minulého roka. Voda v podstate doniesla so sebou všetko, čo brala z brehov, a tiež rôzny odpad, ktorý pláva na hladine vodnej nádrže Ružín.
Plast, fólie, tašky, stavebný odpad, oblečenie či pneumatiky. Všetko to leží bez ladu a skladu v prírode a zodpovedný za to nie je nik iný ako ľudia.
Poďme spoločne počítať, ako dlho takto tento odpad v prírode ostane. Len aby sme sa nespoliehali na prirodzený proces rozkladu, pretože napríklad igelitovému "sáčku" to trvá približne 25 rokov.

Tip Michala Lendela
Autobusový freestyle
"Asi sa zhodneme, že sa nezhodneme," môžu si spoločne povedať krajský policajný dopravný inšpektorát a Dopravný podnik mesta Košice.
Kým jedni považujú ekvilibristické kúsky vodičov MHD pri obrate o 180º na štvorprúdovkách Sídliska KVP za hazard s bezpečnosťou a nesúlad s dopravnými predpismi, druhí vidia toto dopravné riešenie počas rekonštrukcie obratiska pri Kláštore ako bezproblémové.
Hoci v kútiku duše tušia asi aj oni, že tento freestyle v podaní veľkokapacitných kĺbových autobusov môže zaváňať malérom.
Zaváhanie dopravcu cítiť v ohlásení zmien, ktoré pripravuje na hornom KVP pri Slovnaftke po našich otázkach.
Paradoxnejšie je však to, že obe strany sa nezhodli ani na tom, či bolo toto riešenie s políciou vôbec konzultované.
Kým dopravca tvrdí, že túto povinnosť nemal, inšpektorát nás informoval, že k otáčaniu autobusov pri Starozagorskej vydal nesúhlasné stanovisko.
O túto možnosť si mal požiadať košický magistrát, ktorý poskytol týmto spôsobom svojmu podniku aspoň alibi, že o negatívnom stanovisku polície nemusel vedieť.
Je to predsa len prijateľnejšie, ako by mali priznať, že rozhodnutie polície dopravca bohapusto odignoroval.
Korunu nasadili tomuto prípadu policajti, ktorých sme zaskočili informáciou, že rovnaké manévre autobusov prevádzkuje dopravca na Moskovskej dlhé roky.
Polícii, ktorá nám prisľúbila preverenie prípadu, si dovolíme pripomenúť, že kolotoč autobusov sa roztočí na Moskovskej priemerne 10- až 12-krát za hodinu a roky predtým sa tam otáčali autobusy cca každých 10 minút.

Tip Jany Otriovej
Život ako zázrak
V prírode je, takrečeno, všetko na svojom mieste. Pokiaľ do toho nezasiahne ľudská ruka.
Jej zásah zvyčajne naruší prirodzený beh vecí a všetko sa pokašle. Väčšinou.
Niekedy však ruka človeka znamená pomoc a záchranu. Ako v prípade troch veveríčat, ktoré aj s hniezdom zhodili počas opravy verejného osvetlenia v obci Topoľovka v Humenskom okrese.
Poviete si, banalita, čo nestojí za povšimnutie.
Ale skutočnosť, že medzi nami žijú ľudia, ktorí sú voči živým bezbranným tvorom bez ohľadu na ich veľkosť všímaví, ich osud im nie je ľahostajný a sú ochotní na úkor vlastného pohodlia, času a nad rámec svojich pracovných povinností pomáhať, ma napĺňa nádejou, že to s ľudstvom nie je až také zlé a beznádejné.
Nedávno ma v knihe Bábkar od nórskeho spisovateľa Josteina Gaardera (1952) zaujala myšlienka: Čím je starší, tým zreteľnejšie vníma ľudský život ako zázrak.
Myslím si, že by nebol proti, keby som doplnila, že nielen ľudský.

Kto teda vyriešil problém s túlavými psami
Druhé najväčšie mesto na Slovensku sa roky nedokázalo adekvátne postarať o túlavé zvieratá. Problém s karanténnou stanicou a asanačnou službou eskaloval počas šéfovania primátora Jaroslava Polačeka.
V istom bode v Košiciach a okolí neexistovala firma, ktorá by bola pre mesto ochotná tieto služby poskytovať. Dokonca ani za kráľovských 15 200 eur mesačne.
Tlak na primátora bol silný od poslancov zastupiteľstva aj obyvateľov. Šermovalo sa kontrolami, zmluvami, trestnými oznámeniami, zdvíhal sa hlas a núdza nebola ani o štipľavé poznámky.
Vykúpenie mali priniesť garáže a sklady na Jarmočnej. Primátor sľuboval, že plechové búdy prerobí mesto na karanténnu stanicu za pár týždňov. O pár týždňov oznamoval, že potrebuje ešte pár týždňov, a napokon oznámil, že z toho nič nebude. Za práce, ktoré sa urobili, zaplatilo mesto zhruba 60 000 eur.
Od 1. marca 2020 zostalo mesto bez karanténnej služby, situáciu zachraňovali neziskovky, útulok, dobrovoľníci. Primátor mlčal až do polovice apríla 2021, kedy oznámil, že v Košiciach je karanténna stanica postavená.
Postavil ju sponzor, prevádzkovať ju bude Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov a „poďakovanie, že sme to zvládli,“ očakáva primátor.
Materský plurál je zábavný, víťazný pôsobí zvláštne. Dôležité je ale iné, ÚVP prevádzkuje špičkovú karanténnu stanicu. Jeden boj má víťazný koniec, smelo do ďalších.

Tip Kristiána Saba
Košický MacGyver sa hral na výbušného chemika
Vďaka mužovi, ktorý sa zvykol po sídlisku prechádzať s lukom a nožom v ruke, sa Košice opäť dostali do centra pozornosti.
Nebol to jeho jediný prehrešok. Rád pričuchol aj k chemikáliám a vyrábal výbušniny.
Marián mohol byť pritom prospešný a učiť mladých chemikov na školách.
Vedomostí, napriek tomu, že je samoukom, mal z oblasti chémie neúrekom.
Viacerí policajti dokonca vravia, že s jeho schopnosťami by sa im hodil aj za kolegu.
Keby...
Keby sa nerozhodol natrepať si panelákový byt nebezpečnými chemikáliami, nábojnicami a nezostrojoval výbušné systémy.
Samozrejme nelegálne.
Divná doba, zdá sa, praje divným týpkom.
Chcel sa hrať na seriálového MacGyvera? Ten by síce výbušninu zostrojil aj zo šnúrok na topánkach, ale ani Marián sa rozhodne nenechal zahanbiť.
Možno aj preto NAKA nazvala zásah NOBEL.
Zrejme si aj policajti uvedomovali, že budú mať dočinenia s chlapíkom, ktorý by mohol byť laureátom na Nobelovu cenu za chémiu.
Na prvý pohľad skromný chlapík sa na súde tváril ako neviniatko.
Zrejme si neuvedomoval, že v byte na sídlisku nemusela jeho výbušnina detonovať, ale stačil by požiar, ktorý by spôsobil doslova spúšť.
Spomienky na podobné udalosti sú, žiaľ, stále veľmi čerstvé.


Tip Róberta Bejdu
Najprv ho oslobodili, nakoniec trest sprísnili
Dlhé roky čelil starosta obce Drienovec Tibor Kočiš trestnému stíhaniu pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev a prečin subvenčného podvodu. Oba mal spáchať v súvislosti s projektom na stavbu zberného dvora v obci.
On roky tvrdil, že všetko v súvislosti s jeho financovaním bolo v poriadku. A vydýchol si, keď ho Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Banskej Bystrici v roku 2017 spod obvinenia oslobodil s odôvodnením, že skutok sa nestal.
Prokurátor však trval na svojom a Najvyšší súd SR svojimi argumentami presvedčil. ŠTS sa nielenže musel prípadom zaoberať znova, ale sa aj riadiť právnym názorom vyššieho súdu. Kočiša na druhý pokus uznal vinným a potrestal ho výchovným podmienečným trestom.
Opäť zaúradoval prokurátor, ktorému sa trest zdal málo výchovný, a aj Kočiš, aby to nevyzeralo, že skladá zbrane. Na druhej strane sa však vzdal funkcie, vraj pre tlaky a útoky okolia, ktoré už nevládal znášať. Stal sa z neho dôchodca.
NS SR teraz opäť vyhovel prokurátorovi, keď pôvodný trest exstarostovi navýšil. Kauza síce definitívne putuje do súdneho archívu, no Kočiš ešte úplne pokojne spávať nemôže. Vynorili sa podozrenia, že vyrobil ďalší prešľap...

Tip Lenky Hanikovej
Bojíte sa Astry? Nebojte sa, dobre bude. Možno
Na Slovensku je očkovanie stále témou číslo jeden.
Rozoberá sa, ako sa Prešovčan so zahraničným preukazom poistenca nemôže zaočkovať, ako ľudia narážajú na nefunkčnosť systému, pretože niekoľko desiatok Slovákov má rovnaké rodné číslo, alebo je problém to, že zaevidovanie do čakárne nefunguje a ľuďom pozvánka na očkovanie jednoducho nechodí.
Aj preto by boli pripravované pokusy župy o získanie očkovacieho systému do vlastných rúk dobrou správou. Čoskoro sa budú môcť navyše do čakárne registrovať všetci dospelí ľudia. Župy by chceli v blízkej budúcnosti mať takisto aj možnosť, aby mohli mladších ľudí v ich očkovacích centrách očkovať aj inou látkou, ako tou od AstraZenecy.
Aj napriek odporúčaniam ministerstva zdravotníctva a odborníkov, že očkovanie AstraZenecou ponúka stále viac benefitov ako rizík, majú jednoducho niektorí ľudia strach a mali by mať možnosť voľby.

Tipy Michala Franka
Koniec lezeckej steny pre výrastkov
Keď sme boli na základnej škole, patrilo k akémusi iniciačnému procesu, že musíte vyliezť zo Záhrady umenia na stromoradie po hradobnom múre.
Nachádza sa na Kmeťovom stromoradí, nad bývalým letným kúpaliskom, ktoré si pamätám už len matne ako schátraný objekt, kde sme chytali žaby.
Ten múr bol ideálnou „lezeckou stenou“, kamene z neho trčali, dalo sa o ne zachytiť rukami a nohami a vyliezť hore. Bola to bežná zábavka školákov.
Dnes je to inak. Dieťa by som tam liezť veru nepustil, ja by som tiež určite uprednostnil františkánske schody a lezecké steny sú inde - na to určené, s istením i inštruktormi.
No spomenul som si na staré časy pri článku o tom, že rozpadajúci sa hradobný múr nad Záhradou umenia ohrozuje ľudí a budú ho opravovať.
Záchrana tejto pamiatky, ergo koniec nebezpečnej lezeckej steny, bude stáť 340-tisíc eur a do opravy sa chystá mesto z peňazí župy.

Prinesie Nyíregyháza extraligu do Prešova?
Prešovská radnica si zvykla komunikovať formou písomnou. Poslať mail, odpísať na mail, poslať tlačovú správu, uverejniť tlačovú správu. Spravila síce po dlhšej dobe tlačovku, ale týkala sa futbalu.
A čo s hokejom? Mesto obligátne poslalo tlačovú správu, že v Prešove bude hokejová extraliga a prinesie ju Banská Bystrica. A vzápätí ju samo dementovalo.
Ďalej je to ako z vtipu o rádiu Jerevan. Nebude to Banská Bystrica, ale nejaký klub, ktorý je možno Banská Bystrica, možno Detva (asi to tak bude, ale oficiálne nepotvrdené), možno Nyíregyháza (no, okej, preháňam).
Skrátka, čistý chaos. Aspoň trochu ho rozplieta tento článok...

A ešte najčítanejší článok za posledný týždeň

Prečítajte si aj ďalšie výbery redakcie Korzára


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.