Milí čitatelia, denník Korzár pre vás na tento víkend po minulotýždňovej premiére opäť pripravil výber zaujímavých textov z uplynulých siedmich dní, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti.
Zostavili ho editori a redaktori, ktorí vybrané články predstavujú aj komentujú.
Želáme vám príjemné víkendové čítanie, hoci vo výbere nájdete i vážne príbehy.
Tipy redakcie Korzára za uplynulý týždeň
- Keď sa má chlapča z kontajnera učiť dištančne
- Mladá krv v prešovskej kultúre (aj ako podcast)
- Sedem rokov otročil v gulagu
- Kovačevičová zariskovala. Draftovala Petruška
- Košická daň za byty vonia prečudesne
- Pôrod to bude ťažký
- O pekle, anjeloch a covide
- Piť sa nesmie, ale môže
- Miliónový "malér" obecnej pani účtovníčky
- Poštárka si po novom pretriedi balíky v knižnici
- O balzamovaní bazénov
- Smútok i smiech, potápači žijú s obomi
- Z extrému do extrému. Po ignorancii hyperaktivita
- Ona finančná poradkyňa, on mediálny poradca
- Ďalšie krimi tipy
Tipy Anny Novotnej
Keď sa má chlapča z kontajnera učiť dištančne
Už dávno sa našou spoločnosťou neprehnala taká vlna negativity a nevraživosti ako za posledný rok.
Čo vlna, to je už priam cunami zlej energie.
Rozdeľuje nás politická situácia, pandémia koronavírusu, očkovacia stratégia či dokonca aj nákupné hodiny pre seniorov.
Sťažujeme sa na zákazy vychádzania i dovoleniek, hundreme na nekonečné dištančné vzdelávanie.
A pritom je množstvo ľudí, ktorí to majú omnoho ťažšie ako my.
Je to napríklad rodina žijúca v kontajnerovom domčeku v Oáze Bernátovce - charitatívnej organizácii, ktorá pomáha ľuďom v ťažkej situácii.
Rodinu tvorí babka, otec a tretiak Nikolas.
Utiahnutý chlapec, ktorý v škole plakával a doma sa nechcel veľmi zapájať na hodiny cez Zoom, lebo sa hanbil.
S počítačmi nemá toľko skúseností ako spolužiaci, ktorí sú zvyknutí na internet.
S pripojením či samotnými úlohami mu nemá kto pomôcť.
V predvianočnom čase sa však Nikolasova bývalá učiteľka rozhodla, že ak im nemá kto pomôcť, aspoň k dobrým skutkom motivuje chlapcových spolužiakov. A podarilo sa.
Keď sme sa teraz s odstupom niekoľkých mesiacov spýtali na to, ako to dopadlo, s potešením skonštatovala, že zverejnenie Nikolasovho príbehu prinieslo obrovskú solidaritu a aj veľkú vlnu materiálnej pomoci.
Je to dobrá správa, že sa stále vieme zomknúť a napriek vlastným problémom, ktorých máme viac než dosť, pomôcť aj iným.
Akurát, že v takých prípadoch stále zostáva v ústach pachuť otázky, kde je štát, ministerstvo sociálnych vecí a ďalšie kompetentné orgány, ktorým by sa takéto deti nemali prepadávať cez sito pozornosti.
Nikolas z kontajnerového domčeka bol v učení na diaľku odkázaný sám na seba Čítajte Mladá krv v prešovskej kultúre
„Tí mladí nič nechcú robiť, nič poriadne nevedia, nemajú dostatok zodpovednosti...“ koľkokrát takúto vetu počúvame či sami vypúšťame z úst?
A koľkokrát si myslíme, že len my, skôr narodení, máme patent na rozum bez toho, aby sme tých mladých k niečomu pustili?
Prešovskí poslanci však teraz urobili prekvapivú vec.
Všetci, ktorí boli prítomní na nedávnom zasadnutí zastupiteľstva, jednohlasne schválili novú riaditeľku Parku kultúry a oddychu.
A prečo ide o prekvapivú vec?
Nuž, Barbora Rusiňáková, ktorá predtým úspešne prešla výberovým konaním, má „len“ 27 rokov, no ako sama v rozhovore povedala, má v sebe energiu, ktorú by rada preklopila do niečoho konštruktívneho a do praktických výsledkov.
O tom, kde všade doposiaľ pôsobila a naberala skúsenosti, porozprávala v rozhovore, ktorý si môžete prečítať alebo vypočuť ako korzársky podcast.
Má 27 a z Dánska i Bratislavy sa vracia do Parku kultúry v Prešove: Nebudem mäkká Čítajte Sedem rokov otročil v gulagu
Celé desaťročia sme sa na dejepise učili, že Československo oslobodila hrdinská červená armáda a že za svetový mier vďačíme Sovietom.
Ani slovo o tom, že tu boli aj spojenci zo západnej Európy, a už vôbec nie o tom, čo sa dialo po skončení druhej svetovej vojny.
A tak sú stále málo známe osudy ľudí z východného Slovenska, ktorí sa síce dobrovoľne, no ovplyvnení planými sľubmi, vysťahovali do Sovietskeho zväzu, lebo verili osloboditeľom.
Opustili svoje domovy, aby prišli na miesta, kde sa žilo v zemľankách.
Ďalšou bielou mapou našej histórie je téma gulagov a tisícok Slovákov, ktorí tam boli zatvorení nevinne a otročili tam celé roky.
K nim patril aj Jozef Bobalik, rodák od Bardejova.
Jeho životný príbeh stojí za to, aby ho ľudia poznali.
Na podobné osudy by sa totiž rozhodne nemalo zabúdať.
Zomrel Jozef Bobalik, ktorého Sovieti najskôr oklamali a potom uväznili v gulagu Čítajte Tipy Petra Jabrika
Kovačevičová zariskovala. Draftovala Petruška
Kto pozorne sleduje komunálnu politiku v Košiciach, nemohol nepostrehnúť, že bývalý námestník Martin Petruško z čias primátora Richarda Rašiho (vtedy obaja Smer) zakotvil okľukou opäť v samospráve.
Nebolo to prostredníctvom volieb, to ho len starostka Jazera Lenka Kovačevičová (nezávislá) povolala späť do služby verejnosti na poste prednostu miestneho úradu.
No. Fakt nie je žiadnou námahou porozumieť tým, u ktorých to vyvolalo odpor.
Aj porazený primátorský kandidát Petruško prepožičal svoju tvár i meno tomu, čo v metropole východu Smer porobil i zanechal.
A nejde len o hoaxy o kvalitných električkách či autobusoch, moderných, rovných i nehlučných tratiach a o prevode verejných nehnuteľností za seriózne ceny akurát do prstov so smeráckymi odtlačkami.
Veľmi citlivo vnímaná bola aj deformácia morálky a elementárnej politickej kultúry, prezentovaná práve v Košiciach zrodenou bohorovnou aroganciou moci, že vyhraj voľby a... ďalej to už poznáte.
Účet i za tento riskantný jazerský draft vystavia starostke voliči v novembri 2022. Aký napokon bude, záleží od nej.
A od Petruška, samozrejme.
Či svoj post uchopí ako príležitosť urobiť niečo naozaj hodnotné pre komunitu ako akýsi druh rekonvalescencie verejnej mienky.
Alebo len hodlá minimalizovať škody zo straty lukratívnych flekov a prečkať diétnejšie roky s vierou, že sa snáď už čoskoro vrátia staré dobré časy pod taktovkou tej paródie na sociálnu demokraciu.
V takom prípade však môže stiahnuť pod volebnú hladinu aj tú, ktorá mu hodila záchranné lano.
Bývalý Rašiho námestník sa stal prednostom na Jazere Čítajte Košická daň za byty vonia prečudesne
V jednej známej piesni Slobodnej Európy sa spieva, že analýza dokázala h...o.
Hoci sa to nezdá, môže to byť aj prínosný výsledok.
Ak tomu slovu, pravda, nepriradíme hodnotu 0, ale vnímame ho v širšom esenciálnom kontexte.
Napríklad, keď analýza dokáže, že daň za byt je v Košiciach najvyššia v krajine.
Ešte vyššia ako v samotnom epicentre developerského Eldoráda – bratislavskom Starom Meste.
Tu už fakt nemá žiadny zmysel vysvetľovaním plytvať energiou ako hrdinka onoho songu, ktorá „dokazovala, degustovala, rozpitvávala, preparovala, zapisovala, ale aj škrtala“ a viacero ďalších vecí postvárala.
Ako naša milá radnica, ktorá sa presne takto umárala, aby nám dokázala, že presne taká a taká výška sadzby dane je fakt voňavá.
Ešte raz, dôrazne a pomaly, tak po harabinovsky: da-ň za by-t v Ko-ši-ci-ach je vy-šš-ia ako v bra-ti-sla-vs-kom Sta-ro-m me-s-te.
Ak zverejnená daňová analýza neprenikne do nosov košických radných, čo potom môžu očakávať od najbližších volieb? No predsa...
Niekde je vysoká, inde nízka. Na dani z nehnuteľnosti ušetríte, alebo preplatíte Čítajte Tipy Klaudie Jurkovičovej
Pôrod to bude ťažký
Bytový podnik mesta Košice nemá dosť roboty pre svojich zamestnancov.
Mesto si objednalo menej služieb ako v predchádzajúcich rokoch.
Aby podnik neskončil tento rok v mínuse, bude musieť do konca apríla ohlásiť hromadné prepúšťanie.
Zvrátiť to môže už len radnica, ak svojej dcérskej spoločnosti pridá urýchlene zákazky za státisíce eur.
V čom spočíva najväčší problém?
Bytový podnik sa má, musí, mal by sa správať ekonomicky.
Ale aj mesto sa má, musí, malo by sa správať ekonomicky.
Dohoda sa bude rodiť teda ťažko, ak vôbec nejaká uzrie svetlo sveta.
V košickom bytovom podniku hrozí hromadné prepúšťanie Čítajte O pekle, anjeloch a covide
Z pekla šťastie. Tak okomentoval starosta KVP Ladislav Lörinc čertovskú smolu, že sa na neho už po druhýkrát nalepil covid.
Anjelici však tentoraz odviedli svoj džob lepšie ako predtým a tak malo u neho ochorenie ľahší priebeh.
Čo mu poradiť? Nakazil sa na randevú s politickými súpútnikmi.
Nuž, do pekla aj so všetkými podobnými seansami, treba veru počúvať rady epi odborníkov.
Alebo by sa mohol opýtať manželky, ako to robí, že jej anjeličkovia strážni odvádzajú podstatne lepšiu prácu ako tí jeho.
Lörinc teraz vytiahol do boja o vakcíny pre starostov a úradníkov. Pomôžu mu anjelici alebo takéto plány zhoria v pekle?
Starosta z Košíc má druhýkrát covid, k vakcíne sa nedostal: Na vládu mám ťažké srdce Čítajte Tip Michala Franka
Piť sa nesmie, ale môže
V prešovskom mestskom zastupiteľstve riešili alkohol.
V minulosti sa zavše stalo, že si niekto vypil, na samotný priebeh rokovania to malo vplyv málokedy.
Avšak v poslednom čase sa zdá, že pohár (s alkoholom) pretiekol.
Preto majú poslanci v novelizovanom rokovacom poriadku alkohol priamo zakázaný.
No zistiť, či je poslanec pod parou, nemá kto.
Mestská polícia nemôže dať len tak fúkať a vykázať niekoho z rokovacej sály už vôbec nie.
Zakročiť môže, len ak niekto vzbudí verejné pohoršenie.
To by inak bolo niečo...
Takže alkohol je síce zakázaný, ale poslanci si ho dať môžu, lebo jeho užitie sa v praxi takmer nedá dokázať.
Prešovskí poslanci si zakázali pitie alkoholu. Ale fúkať nebudú Čítajte Tip Mariána Špacaia
Miliónový "malér" obecnej pani účtovníčky
Nikto nič netušil, nikto si nič nevšimol.
Z obecnej kasy v Šarišských Michaľanoch pritom tamojšia účtovníčka odliala za necelý rok horibilnú sumu 1,3 milióna eur.
Také bolo manko vo chvíli, keď sa na to prišlo.
Kto môže za to, že sa to zistilo až vtedy?
Vinu z volených zástupcov obce necíti nik.
Faktom však je, že kontrolné mechanizmy úplne zlyhali.
Prípad je o to vážnejší, že účtovníčku – dnes už bývalú - mali vydierať podvodníci a práve na ich účtoch mali skončiť spomínané peniaze.
Obci zmizlo 1,3 milióna eur, starosta vyhodil účtovníčku, mali ju vydierať a podviesť Čítajte Tip Lenky Hanikovej
Poštárka si po novom pretriedi balíky v knižnici
Na východe končí takmer 30 pôšt.
Môžeme sa teraz baviť o tom, či je rušenie dobrým alebo zlým krokom - otázka, či je pre obec s 1 300 obyvateľmi kamenná pobočka naozaj potrebná, je totiž úplne legitímna.
Hlavný koncept pošty, a teda posielanie listov, je už dávno minulosťou.
Sú ľudia, ktorí si zavretie miestnej pošty ani nevšimnú, iní si však bez nej nevedia predstaviť deň.
Lenže koľko je tých „iných“, ktorí si na túto službu zvykli, a nakoľko im zmiznutie kamennej pobočky skomplikuje život?
A pre koľkých ľudí sa „oplatí“ nechať otvorenú pobočku?
Problém ale býva stále komplexnejší a modernizácia zastaralej inštitúcie je takisto relevantná.
Podobné prípady vidíme aj inde - vo Svidníku sa rodí málo detí, preto sa zruší pôrodnica a hneď sa ukazuje na nemocnicu.
Koľko rodičiek tým trpí a skomplikuje im to život?
A znamená to, že keď sa vo Svidníku rodí málo detí, netreba poukazovať na to, že sa zrušila miestna pôrodnica a tých "zopár" mamičiek prosto odrodí inde?
Z Veľkých Kapušian do Bánoviec naozaj cestuje len niekoľko ľudí a keď sa tento spoj zruší, poukazuje sa na Železničnú spoločnosť.
Je to pre týchto zopár ľudí skutočná komplikácia?
Vo všetkých prípadoch platí rovnaké – až čas ukáže, či ide o dobré riešenia.
Nateraz sa môžeme z podobných udalostí poučiť a robiť ich aspoň inak.
Ako totiž poukázal starosta košickej mestskej časti Kavečany, nikto sa s nimi o zrušení pošty nerozprával, len ich postavili pred hotovú vec, bez diskusie a bez predošlého oznámenia, že sa niečo podobné chystá.
Na tomto by sme pred vyhodnotením krokov Slovenskej pošty mali zatiaľ popracovať.
Poštárku musela prichýliť knižnica. Na východe končí takmer 30 pôšt, ide o 143 ľudí Čítajte Tipy Kataríny Gécziovej
O balzamovaní bazénov
V Snine pri tenisových kurtoch je starý rozpadnutý bazén, teda diera po ňom.
Nevyužíva sa dlhé roky, miestna mládež ho vysprejovala grafitmi.
Sninčania síce majú počas leta možnosť kúpať sa na Sninských rybníkoch, ale keď sa rozletela správa, že mesto postaví vlastnú krytú plaváreň, verejnosť sa potešila.
Na bazény pod strechou čakali desiatky rokov. A tak teraz stojí.
Je to moderná budova, od centra vzdialená pár minút.
Chránia ju kamery, cez oplotenie a okná vidieť do nového a čistého interiéru.
Plaváreň stála mesto vyše 4,7 milióna eur, aby ju dostavalo, zobralo si úver takmer 3,7 milióna. Splácať ho bude roky.
Samospráva si od otvorenia plavárne sľubovala zisky, ktoré by pomohli v splátkach banke.
Žiaden biznis plán však nerátal s koronavírusovou pandémiou.
Za normálnych okolností by si verejnosť užívala bazény, wellness i tobogan.
Takto sa môže len pozerať z ulice.
Mesto platí úver a platí i prevádzkové náklady. Len ľudí nieto.
Úvahy už boli všelijaké, inšpirácia prišla zo starovekého Egypta, čo tak bazény zabalzamovať, rozumej načas ich uviesť do hibernácie a minimalizovať tým stratu?
Z nápadu zišlo, a tak sa na plavárni ďalej kúri i svieti.
Je to paradoxná situácia, ale aby sme boli spravodliví, samospráva je v tomto nevinne.
Naozaj nikto nečakal, že tu s nami vírus bude tak dlho.
Nová plaváreň v Snine ostáva zatvorená. Namiesto zisku vytvára stratu Čítajte Smútok i smiech, potápači žijú s obomi
Ono to tak možno vyzerá, že je to najmä dobrodružný šport.
Ale ak si prečítate, čím si prechádza potápač hasičského zboru, prejde vám mráz nieže po chrbte, ale celom tele.
Tam niekde pod hladinou, možno aj úplne dole na dne, kde ste úplne sami, nič nevidieť, hmatáte okolo seba rukami.
Počujete len svoj dych a spoliehať sa môžete len sami na seba.
Už to samo osebe je, akoby ste siahli na dno svojich síl.
A teraz si predstavte, že je vašou úlohou zachrániť niečí ľudský život.
A aj keď je vaša snaha neuveriteľne úporná, nie vždy to vyjde.
O to je to horšie, ak je obeťou dieťa. A vy s tým musíte žiť.
Ale keďže život má tak tienisté stránky, ako aj tie svetlé, i potápači záchranári vedia rozprávať aj o veselých stránkach svojej práce.
Tak napríklad, keď zachraňujú topiaceho sa a ten sa zjaví pri nich s otázkou, že koho vlastne zachraňujú.
Alebo ak potápača chytí rybár na udicu a vytiahne ho spod vody za plutvu.
Je to skvelý rozhovor, prečítate ho na jeden dúšok.
Potápač: Snažím sa nepozerať na tváre obetí. Najhoršie je to pri deťoch Čítajte Tipy Jaroslava Vrábeľa
Z extrému do extrému. Po ignorancii hyperaktivita
To, že súkromní majitelia garáží stojacich na pozemkoch mesta Košice dlhé roky neplatili radnici nájomné, je problém.
Hlavne však problém vtedajších primátorov, poslancov a magistrátu, že – nevedno, ako je to možné – nekonali a mestská kasa tak prichádzala o peniaze.
Ak vlastníci garáží vedeli, že sú na mestskom, ale nik nájomné nepýtal, nie je to správne, ale možno ich pochopiť, veď kto už by sám od seba utekal platiť, ak nemusí.
Bol to extrém, keď mesto na to zrejme kašľalo a garážistom to tak mohlo vyhovovať.
Lenže toto teraz je opačný extrém.
Zaplatiť v priebehu pár mesiacov naraz za tri roky napríklad 750 eur určite nedokáže každý.
Aj vyhrážanie sa súdmi i slovník, napríklad že „je zvláštne a mimoriadne neúctivé voči všetkým poctivým Košičanom, že sa majiteľ garáže začal na postup mesta sťažovať až teraz, keď musí zaplatiť za mestský majetok, ktorý dlhé roky bezplatne užíval“, si mesto mohlo odpustiť.
Aj keď iste pochybili i občania, predsa len najmä radnica ako verejná inštitúcia tento stav dopustila a trochu viac citu v komunikácii v pre obe strany nepríjemnej záležitosti by nemalo uškodiť.
Možnosť splátkových kalendárov a tiež diplomatickejší jazyk by iste pomohli viac než výčitka, že neplatiť je nefér.
Garážisti však majú pravdu, že je nespravodlivé, ak si niektorí predtým mohli pozemky odkúpiť a ostatní teraz takú možnosť nemajú.
Takže o nejakej zlatej strednej ceste aspoň tam, kde predaj nezablokuje rozvoj mesta, by ešte mohla byť reč medzi obomi tábormi skôr, než magistrát z pozície moci spor aj tak vyhrá.
Aj volení zástupcovia, aj občania, všetci ešte máme rezervy v tom, ako spolu lepšie komunikovať a menej proti sebe bojovať.
Košičania zadarmo využívali pozemky mesta. Radnica to chce zmeniť Čítajte Ona finančná poradkyňa, on mediálny poradca
„Aj vy si veľmi dobre rozmyslite, čo napíšete a či chcete ten článok vytlačiť,“ poradil redaktorovi Korzára manžel hlavnej hrdinky príbehu, ktorá ako finančná poradkyňa aj ako kamarátka dostala veľa ľudí do nešťastia.
Keďže slová muža, ktorý o biznise svojej ženy vraj nič nevedel, až kým zrazu musela do basy, sme nepovažovali za vyhrážanie, len za priateľskú radu, tak sme si to veľmi dobre rozmysleli a nakoniec sme sa rozhodli takto...
Finančníčka v podmienke mala okrádať klientov. Poškodenou je aj známa fitneska Čítajte Ďalšie krimi tipy
Po tom, čo Národná kriminálna agentúra po nástupe novej vlády začala loviť veľké ryby na západe, to opäť mohlo vyzerať tak, akoby na východe nič nebolo, ale napokon si prišli po župného poslanca Smeru a šéfa prešovskej SAD-ky.
Poslanca a šéfa SAD Prešov Jozefa Kičuru obvinili z korupcie Čítajte Prvý deň v práci býva veľmi dôležitý, nový zamestnanec je často premotivovaný a všetko chce urobiť čo najlepšie.
Niekedy to však nedopadne práve najslávnejšie, a to najmä vtedy, keď sa kuriérom stane chlapík bez vodičáku.
Bez vodičáku robil kuriéra, peniaze a tovar si nechal, auto nevrátil. Po prvom dni skončil Čítajte A úplne na záver ešte pridávame jeden tragický a dva vážne kriminálne prípady.
Na smrť dobodal matkinho druha, potom si chcel podrezať žily Čítajte
Ďalší rodinný brutálny útok v Košiciach. Syn dobil otca, úradoval aj nôž Čítajte
Maskovaný lupič mieril v Košiciach predavačke pištoľou na hlavu. Pozrite si video Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
