Pandémia priniesla okrem obavy o zdravie aj obavy o sociálne a ekonomické istoty. Životný diskomfort spôsobil v rodinách väčšiu nervozitu a z nej neraz pramení aj vzrastajúce domáce násilie. Za ostatný rok sa o ňom začalo viac hovoriť, no s jeho riešením je to podľa Sylvie Královej z mimovládnej organizácie Fenestra stále bez výrazného posunu. V rozhovore vyvracia mnohé stereotypy zaužívané v problematike domáceho násilia páchaného na ženách.
Už pár mesiacov od začiatku pandémie sa začalo hovoriť o stúpajúcom domácom násilí. Skutočne ho spôsobila pandémia alebo sa na tento problém len viac upriamila pozornosť?
- Na túto otázku zrejme nie je jednoznačná odpoveď, keďže údaje, ktoré máme, nie sú úplné. Pandémia Covid-19 však určite nie je príčinou toho, že ženy zažívajú násilie. To, čo vieme, je, že viaceré poradenské centrá pre ženy zažívajúce násilie, bezpečné ženské domy alebo krízové linky zaznamenali nárast telefonických kontaktov so ženami. Môže to potvrdzovať predpoklad, že pandémia pre ženy zažívajúce násilie zo strany súčasného alebo bývalého partnera znamená vyššiu mieru izolácie a kontroly a tým aj vyššiu mieru ohrozenia cez stupňovanie násilného správania. Zároveň majú ženy sťažený prístup k ochrane a pomoci zo strany inštitúcií kvôli pandemickým opatreniam. Prirodzene teda majú väčšiu potrebu pomoci a podpory.
Sú ženy najčastejším terčom násilia? A prečo je to tak?

- Jedna z medzinárodne uznávaných definícií násilia na ženách hovorí, že ide o násilie, ktoré ženy zažívajú nepomerne viac. Tento fakt potvrdzujú výskumy a štatistiky aj na Slovensku. Zároveň táto definícia hovorí, že ho ženy zažívajú preto, že sú ženy. Znamená to, že na pozadí toho je historicky nerovné postavenie žien a z toho vyplývajúce nerovné rozloženie moci medzi ženami a mužmi v spoločnosti. Nie je to tak dávno, čo sa ženy nemohli vzdelávať, nemali prístup k majetku a moc rozhodovať o ich životoch mali ich manželia, prípadne iní mužskí príbuzní. Násilie na ženách je najzávažnejším dopadom nerovného postavenia žien a mužov v spoločnosti. Vo všetkých svojich formách je o moci a o kontrole. Aj v prípade násilia, ktoré ženy zažívajú v partnerských vzťahoch, je cieľom násilného správania partnera nadobudnúť nad jej životom absolútnu moc a kontrolu.
Je na Slovensku silnejší patriarchát alebo sa blížime k rovnosti patriarchátu a matriarchátu?
- Myslím, že k matriarchátu máme ďaleko, a ani si nemyslím, že tam smerujeme alebo že by sme tam ako spoločnosť smerovať mali. Ako som už povedala, nerovné postavenie a nerovný prístup žien a mužov k moci v spoločnosti pretrváva. Ako spoločnosť by sme mali systematickými krokmi smerovať k postupnému odstraňovaniu nerovnosti, či už vo verejnej alebo súkromnej sfére. To je aj cesta, ako účinnejšie predchádzať násiliu na ženách a smerovať k jeho ukončeniu.
Dajú sa pomenovať kľúčové faktory, ktoré sú zodpovedné za to, že vo vzťahu alebo v rodine sa začne na žene páchať násilie?
- Z výskumov, ale aj z našej dlhoročnej práce so ženami zažívajúcimi násilie v partnerských vzťahoch vieme, že neexistuje žiadna špecifická skupina žien, ktoré by zažívali násilie viac ako iné. Rovnako neexistuje žiadna špecifická vrstva mužov, ktorí sa správajú k svojim partnerkám násilne viac ako iní. Násilie v partnerskom vzťahu teda môže zažiť každá žena. Ak má partnera alebo manžela, ktorý sa správa násilne a zároveň má problém so závislosťou, pre ženu to znamená vyššie riziko ohrozenia závažnejším násilím. Závislosti nie sú príčinou násilného správania. Je množstvo mužov, ktorí sa správajú násilne a netrpia žiadnymi závislosťami. A naopak, sú muži, ktorí trpia závislosťou a nesprávajú sa násilne. Násilie na ženách a závislosti sú dva odlišné problémy, ktoré je treba takto vnímať, aj riešiť.
Akú veľkú úlohu zohráva „dedičnosť“? Ak muž vyrastal v rodine, kde videl isté vzorce správania, prevezme ich v dospelosti?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.