Množstvo špecialistov v súčasnosti najviac zamestnávajú pacienti s koronavírusom. Inak to nie je ani v prípade pľúcneho lekára PAVLA POBEHU, ktorý pôsobí na Klinike pneumológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. Vysokoškolský pedagóg a pneumoftizeológ so špecializáciou na respiračné zlyhávanie a neinvazívnu ventiláciu nám odpovedal na otázky o tom, čo najčastejšie spôsobuje zápal pľúc, aký je rozdiel medzi „bežným" zápalom a tým, ktorý spôsobuje koronavírus, či s akými komplikáciami sa ľudia s pľúcnou formou koronavírusu po jeho prekonaní stretávajú.
Aké druhy zápalu pľúc poznáme?
- Zápaly pľúc môžeme zjednodušene rozdeliť na bakteriálne, ktoré boli doteraz najčastejšie, a vírusové. Rozdiel je aj v tom, či sa človek nakazil v spoločnosti, teda doma, v práci, alebo v pobyte v nemocnici.
Ako môže človek „chytiť“ zápal pľúc?
- Pneumónia, čiže zápal pľúc, sa v bežnej situácii šíri ako nákaza medzi ľuďmi, teda od nakazeného človeka. Niekedy je to aj nepriamo, keď sa človek nakazí napríklad v klimatizovanom prostredí v kancelárii. Je totiž možné, že sa baktérie nachádzajú aj v málo udržiavaných klimatizáciách. Niekedy môže byť príčinou aj relatívne bežná baktéria, ktorú môžeme mať v tele, ale v dôsledku oslabenia imunity, teda nejakým ochorením alebo vírusom, sa baktéria rozmnoží a vytvorí zápal pľúc.
Pri koronavíruse je často prítomný obojstranný zápal pľúc. Čo to znamená?
- Pľúca sú takzvaný párový orgán, máme pravé a ľavé pľúcne krídlo, ktoré obklopujú srdce. Ak je pri zápaloch pľúc postihnutá jedna strana, tá druhá dokáže zabezpečiť životné funkcie. Ak je však postihnutie na oboch stranách, voláme to obojstranný zápal pľúc, čo môže ohrozovať život, lebo pri určitom rozsahu postihnutia môže byť problém s výmenou krvných plynov, teda kyslíka a oxidu uhličitého.
Aký rozdiel je medzi „typickým“ zápalom pľúc a tým, ktorý spôsobuje koronavírus?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
