V rohu obývačky na gýčovej televíznej štvornožke bublal zo zaoblenej sklenenej obrazovky značka Orava čiernobiely dokument o „odjakživej“ folklórnej podstate Vianoc chudobného, pracujúceho ľudu.
V trojizbovom byte rozvoniavali koláče, miesiac sa s výparmi kapustnice a spáleného tuku, do ktorého sa ponárali kaprie podkovičky.
Vianočná atmosféra, či skôr nervozita, sa za hlaholu kolied usadila napokon v celom paneláku.
Ruch v kuchyni napokon ustal a finále vianočného stolovania malo vyvrcholiť už iba zažatou sviecou.
Na sídlisko sa s prichádzajúcim večerom spustila typická decembrová hmla a prekryla tak aj posledné fľaky mokrého snehu zmiešaného s blatom.
Katarína bola tohto roku, akoby naschvál, opäť raz na ľade (už ani neviem koľkýkrát po sebe).
Premočené deti ešte stále postávali pred panelákmi a rozoberali taktiku Ježiška, s ktorou hodlal rozdávať darčeky už o pár hodín.
Napokon ich sychravé počasie definitívne zahnalo domov.
Prvý šok nastal, keď vaňa, v ktorej ešte pred obedom plával dvojdňový kamarát, zostala prázdna. Pozitívnejší bol našťastie vstup do izby, v ktorej svietil živý stromček.
Raz darmo, asi niet krajšej veci na svete, ako pár ozdobených vetvičiek.
Šesťročný Marek len ťažko klipkal očami, zato jeho o desať rokov staršia sestra Magda sa neunúvala ostentatívne zívať a dávať celej rodine najavo, aké je všetko okolo nudné a trápne.
Akoby zázrakom jej reakcia tentoraz nerozhádzala rodičov, ktorí svorne zasadli za stôl.
Krátko a nervózne sa pomodlili a prečítali stať z Biblie. Vzácna zhoda názorov v tento deň priviala na sviatočný stôl novinku – o jeden tanier viac.
Všimol si to aj Marek a zaútočil typicky nevinnou detskou otázkou: Prečo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
