Suma 959 eur a 60 centov je štartovacia čiara, s ktorou začínajú odchovanci detského domova pri odchode z neho.
V rukách si nesú pár kusov osobného majetku, ktorý sa zvyčajne zmestí do jedného kufra.
Vyrastal v domove: Odchod od rodičov bola cesta z pekla do neba Čítajte Vstup do reálneho života, hľadanie zamestnania či snaha získať ubytovanie býva ťažkým orieškom i pre tých mladých, ktorí majú pevné domáce zázemie.
V akej situácii sa ocitajú tí, ktorí nemajú žiadnu materiálnu pomoc ani emocionálnu barličku, ktorú môže zaistiť vlastná rodina?
Za uplynulé štyri roky opustilo centrá pre deti a rodiny takmer 1060 mladých dospelých (tak sa oficiálne nazývajú dospelí odchovanci domovov), z toho o vyše 400 sa vie, že si našlo stálu či príležitostnú prácu. Čo je s ďalšími, to možno len odhadovať.
Aký môže byť ich osud po odchode z detského domova? Kde hľadajú pomoc? Ako sa dokážu postaviť na vlastné nohy a začleniť sa do chodu spoločnosti?
Denník Korzár zmapoval príbehy odchovancov detských domovov, ktorých životné cesty sa výrazne odlišujú a ich sociálny status je jeden od druhého na kilometre vzdialený.
Odchovanec domova: Mal som plány o normálnom živote, ale prišiel pád Čítajte Prečo je jeden z nich v živote úspešný, zatiaľ čo druhý stále hľadá cestu integrácie do spoločnosti, ak zoberieme do úvahy fakt, že obaja mali rovnakú štartovaciu čiaru, ktorú im zabezpečil štát?
Korzár sa v ďalších článkoch počas nasledujúcich dní pokúsi priblížiť názory a pohľady zainteresovaných ľudí a inštitúcií, pričom všetci z nich nejakým spôsobom pracujú s mladými dospelými, poznajú ich životné peripetie i úspechy.
Opatera o maloletých, za ktorých preberá z rôznych príčin zodpovednosť štát, sa nepochybne zlepšila. Už to rozhodne nie je o detských domovoch ako za socializmu, v ktorých to občas mohlo pripomínať polepšovne.
Dnešná snaha štátnych inštitúcií smeruje k tomu, aby život detí v ústavnej starostlivosti vyzeral čo najviac ako typický rodinný model, či už je to domov rodinného typu, alebo profesionálni rodičia.
Ako však ukazujú štatistiky a výskumy, ani táto snaha nestačí na to, aby valná väčšina odchovancov detských domovov nebola naďalej odkázaná na sociálny systém.
Aj keď štát urobil v tejto oblasti za posledné roky kus práce, mladí dospelí musia hľadať oporu v neziskovkách a mimovládkach, aby dokázali uniesť bremeno, ktoré na nich dopadne po tom, ako odídu spod ochranných ústavných krídel.
A tak napriek mnohým zmenám, ktoré sa v tejto sociálnej oblasti urobili, stále vyvstáva otázka, v čom štát šancu týmto deťom dal a v čom im ju vzal?
Je totiž realitou, že do času, kým sú ešte títo mladí ľudia v domove, je o nich postarané, akonáhle však z neho odídu, často sa cítia osamotení a bez pomoci.
Kým na jednej strane za múrmi detských domovov mali záruku istoty a stability, ktorý im vytvoril sociálny systém, tento pocit bezpečia sa stráca pri prvom dotyku s reálnym životom.
Musia si hľadať ubytovanie, prácu a ako sami vravia, robia tak zvyčajne bez podpory štátnych inštitúcií.
Kde by teda mala byť hranica medzi pomocou štátu a vlastnou snahou postarať sa o svoj život?
Téma denníka Korzár nedáva návody, nechce súdiť ani hodnotiť, ale poukázať na to, čím si títo mladí ľudia prechádzajú a kto ich touto cestou vedie, prípadne im pomáha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
