So životom bez biologických rodičov má osobnú skúsenosť, keďže vyrastal v náhradnej rodine. Do kontaktu s deťmi z detských domovov prichádza roky aj ako aktivista v sociálnej oblasti. Je štatutárom občianskeho združenia Fantázia detí. Organizuje vzdelávacie aktivity a semináre pre rizikové skupiny spoločnosti, medzi ktoré patria i mladí dospelí z detských domovov. Táto skúsenosť mu ukázala, že skupina čerstvých dospelákov sa často nevie zorientovať, u koho hľadať pomoc, kam vlastne ísť potom, ako sa o nich prestane starať štát. Chce im tak zabezpečiť plynulejší prechod z detského domova do reálneho života. Povolaním vysokoškolský učiteľ JÁN HERÁK prišiel ako parlamentný poslanec spolu s poslaneckou kolegyňou Luciou Drábikovou (obaja OĽaNO) s novelou zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Na novembrovej schôdzi parlamentu za ňu zahlasovalo 121 poslancov, platiť začne od januára budúceho roka. Rozhovor vznikal ešte pred schválením tejto novely.
Nedávno ste predložili novelu zákona, ktorá by mala pomôcť v osamostatnení mladých po odchode z detského domova. Prečo ju považujete za potrebnú?
Riaditeľ domova: Nevytvárajme deťom zlatú klietku, skomplikujeme im život Čítajte - Dnes vieme, že na Slovensku máme v centrách pre deti a rodiny vyše 4 500 detí, z toho vyše 63 percent sú deti rómskeho pôvodu. Predložená novela zákona sa týka najmä mladých dospelých, ktorí opúšťajú brány detského domova, musia sa osamostatniť a sú pre spoločnosť rizikovou skupinou. S určitosťou viem povedať, že títo mladí v mnohých prípadoch končia na ulici, nemajú podporu blízkej ani širšej rodiny. Ak sa aj vrátia k rodine, tak len preto, že od štátu dostanú jednorazový príspevok, ktorý rodičia minú, veľakrát sa stáva, že týchto mladých ich rodiny doslovne okradnú, pošlú ich preč bez peňazí a títo mladí sa potom nemajú kam vrátiť. Nie je nič výnimočné, že takéto situácie nastávajú a vtedy sa domováci zvyčajne nemajú na koho obrátiť.
Podčiarkli ste, že títo mladí dospelí sú riziková skupina spoločnosti. V čom podľa vás?
Odchovanec domova: Plánoval som normálny život, ale prišiel pád Čítajte - Ako som spomínal štatistiky, že 63 percent detí v centrách je rómskeho pôvodu, ktoré prichádzajú z patologického prostredia, nemajú žiadne návyky. Nie je to tak, ako bolo kedysi, že deti prichádzali od troch rokov, to už dnes zákon neumožňuje, ale dnes môže do centra pre deti a rodinu prísť dieťa v desiatich, pätnástich, dokonca sme mali prípady, že aj v sedemnástom roku. Rizikovou skupinou sú tiež preto, lebo prichádzajú deti vo veľmi zlej sociálnej aj zdravotnej situácii. A tiež preto, že Rómovia majú všeobecne problém začleniť sa do spoločnosti a práve to limituje aj mladých dospelých v ich osamostatnení. Mladí dospelí často nevedia zvládať jednoduché životné situácie, nevedia ich komunikovať, nevedia riešiť a radšej zutekajú. Ich zodpovednosť samých za seba akoby bola na druhej koľaji.
Čo by im teda v ich náročnej životnej situácii mohlo pomôcť?
- My navrhujeme predĺžiť súčasnú dobu návratu do detského domova. Ak sa dnes mladí dospelí rozhodnú odísť z detského domova už v 18. roku, môžu v prípade ťažkej životnej situácie požiadať o návrat do detského domova, ale len maximálne na rok. Chcem, aby sa táto lehota predĺžila ešte o rok, teda budú môcť ostať v domove dva roky. Samozrejme, musí s tým súhlasiť konkrétny detský domov.
Zavádzate akýsi druh sporenia, o čo ide?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
