Šéfka Profesie: Absolventi pre pandémiu prišli o prácu, ktorú mali sľúbenú ako brigádnici

O aktuálnej situácii na trhu práce z pohľadu mladých absolventov sme hovorili so šéfkou Profesie Ivanou Molnárovou.

Koľko evidujete v súčasnosti na portáli ponúk práce vhodných aj pre absolventov?

- V roku 2020 sme evidovali zatiaľ približne 161-tisíc pracovných ponúk, z toho takmer 33 percent je vhodných pre absolventov. Tento podiel sa znížil, vlani to bolo 36 percent ponúk. Všeobecne je horšia situácia pri ponukách, ktoré vyžadujú vysokú školu. Vidíme tu vyšší podiel takých, kde chcú zamestnávatelia aj predošlé skúsenosti. Tento rok sme doteraz evidovali 15-tisíc pracovných inzerátov, čo vyžadovali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pričom iba 16 percent z nich je vhodných pre absolventov. Vlani to bolo 18,5 percenta.

Je v súčasnosti počet ponúk v porovnaní s júnom, kedy si hľadá prácu typicky najviac absolventov, väčší?

- Od júna sa situácia výrazne zlepšila. Neplatí to iba pre absolventov, ale celkovo pre trh práce. Napriek tomu, že na Slovensku je aktuálne druhá vlna pandémie, na trhu práce sa to odráža menej ako počas prvej vlny. Najhoršie to bolo v apríli, keď sme evidovali iba 8400 pracovných ponúk za celý mesiac. Neskôr sa už situácia neustále zlepšovala. V spomínanom júni sme evidovali 13 800 ponúk. Zlepšovanie trvalo až do septembra. V októbri prišli spolu s prísnejšími opatreniami tiež o čosi nižšie čísla, za celý mesiac to bolo 17 148 ponúk.

Ako je na tom situácia s pracovnými ponukami pre absolventov, respektíve mladých ľudí na východnom Slovensku?

- Pravdou je, že čerství absolventi to majú na východnom Slovensku o čosi ťažšie, než to je napríklad na západe krajiny. Keď sa pozrieme na ponuky práce, ktoré požadujú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, tak pre absolventov je vhodných iba 12,2 percenta ponúk.

Čím si to vysvetľujete?

- Táto situácia môže byť spôsobená najmä tým, že počet ponúk na východe je všeobecne nižší, čo spôsobuje, že sa na ponuky ozýva viac uchádzačov. Firmy si preto v niektorých prípadoch môžu dovoliť mať vyššie požiadavky. Zároveň však treba poukázať na to, že aj na východe je situácia lepšia, než bola cez leto.

V spomínanom júni v Košickom a Prešovskom kraji zamestnávatelia uverejnili 1673 ponúk. V tomto období nám pomerne výrazne rástla konkurencia medzi uchádzačmi. Nájsť si novú prácu bolo preto ťažšie. Na jeden inzerát zareagovalo v priemere až 49 ľudí. V októbri sme v týchto dvoch krajoch evidovali 2253 nových ponúk. Aktuálne na jednu ponuku zareaguje v priemere 34 ľudí, konkurencia medzi uchádzačmi teda poklesla.

Do akej miery majú podľa vás mladí ľudia, najmä absolventi vysokých škôl, v súčasnosti sťaženú pozíciu na pracovnom trhu?

- Situácia počas apríla vyzerala katastrofálne. Mnoho absolventov prišlo o prácu, ktorú mali sľúbenú dopredu od firiem, v ktorých brigádovali. Zamestnávatelia jednoducho aj z dôvodu šetrenia tieto pracovné miesta často rušili. Od prvej vlny sa však situácia už našťastie zmenila. Firmy sa naučili existovať aj na diaľku a sústredia sa na biznis.

Z tohto dôvodu vidíme častejšie, že aj v tejto dobe robia nábory nových ľudí. Samozrejme, vidíme, že podiel ponúk, ktoré sú vhodné pre absolventov, klesol. To je spôsobené najmä tým, že firmám sa v priemere ozýva viac uchádzačov ako vlani. Skúšajú preto zvyšovať svoje požiadavky.

Vo svojej správe píšete, že koronakríza znížila platy prvýkrát od zavedenia povinnosti uvádzať mzdy do inzerátov. Zo všetkých krajov klesli platy v pracovných ponukách percentuálne najmenej v Košickom kraji. Priemerná mzda v inzerátoch tu od júla do konca septembra predstavovala 1108 eur, čo je o štyri percentá menej ako v predošlom štvrťroku, pričom v iných krajoch priemerná mzda klesla aj o osem percent. Čím si to vysvetľujete, že Košický kraj „obstál“ relatívne dobre?

- Tých dôvodov môže byť hneď niekoľko. Treba myslieť na to, že je tu až príliš veľa faktorov, ktoré môžu rozhodovať. Jeden z nich môže byť napríklad to, že spomedzi pracovných ponúk v Košickom kraji tvoria informačné technológie až 19 percent. V tomto regióne vidíme vôbec najvyššie postavenie IT, ten podiel nikde nie je vyšší, ani v Bratislave. Práve IT je pritom odvetvím, kde sme, naopak, v roku 2020 videli rast v ponúkaných platoch.

Prešovský kraj má jeden z najvyšších poklesov priemernej mzdy zo všetkých krajov, až sedem percent, vyšší pokles je už len v Trnavskom kraji. Čo spôsobilo takýto veľký pokles?

- Na toto je veľmi náročné odpovedať. Svoju úlohu by mohlo spraviť aj to, že ak by bol aj pokles v absolútnom čísle v každom kraji rovnaký, pri najnižšej priemernej mzde pôjde o najvyšší percentuálny rozdiel. Celkovo vnímam, že sa potrebujeme viac venovať regiónom, každý jeden má svoje špecifiká a na diaľku je to niekedy náročné. Máme kontakty so zamestnávateľmi, máme štatistiky, ale niekedy je treba na pochopenie viac. Aj z tohto dôvodu plánujeme v našej firme zmeny, keď budeme mať jednotlivých zamestnancov v rôznych regiónoch na Slovensku.

Vediete štatistiku aj o tom, koľko ľudí z ktorých krajov najviac reaguje na inzeráty, teda vedeli by ste povedať, či zaznamenávate možno zvýšený počet reakcií záujemcov o prácu povedzme z Košického či Prešovského kraja?

- Keď porovnáme údaje z našej databázy životopisov, môžeme vidieť, že podiel ľudí z Košického a Prešovského kraja je v tomto roku vyšší ako vlani. Minulý rok sme z celkového počtu evidovali približne 15 percent ľudí z košického a takmer 11 percent ľudí z prešovského regiónu. Tento rok je to z Košického kraja rovných 16 percent a z Prešovského kraja 11,8 percenta.