Bohužiaľ, situácia je taká, aká je a tieto dni sú poznačené opatreniami, ktoré majú zabrániť šíreniu koronavírusu. Sedieť len doma však nie je nič moc.
Naopak, treba vyraziť von, prevetrať si hlavu, nadýchať sa čerstvého jesenného vzduchu, urobí to dobre našej imunite a nás nabije endorfínmi.
Ponuka cyklotrás na východe je skutočne pestrá.
Ždiar – Osturňa – Spišské Hanušovce
Organizátorka Cyklométy: Neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený cyklista Čítajte Trasa sa začína pár metrov za obcou Ždiar na križovatke cesty 1. triedy č. 67 s lesnou cestou. Tu čaká nový asfaltový cyklochodník, ktorý vás cez krásnu prírodu dovedie až do obce Osturňa – pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry.
Odtiaľ trasa mierne klesá až do Veľkej Frankovej, kde začína prudko stúpať až na Hanušovské sedlo. Tam opäť klesá do obce Spišské Hanušovce.
Prejdete tak 28 kilometrov a počas jazdy zdoláte prevýšenie 323 metrov a nazberáte množstvo krásnych zážitkov a fotografií.
Spišská Belá – Tatranská Kotlina
Tento chodník je ideálny pre rodiny. Pokojne sa po ňom môžete prejsť nielen na bicykli, ale aj na inline korčuliach či s detským vozíkom.
Je totiž celoasfaltový, dlhý len 9 kilometrov a prevýšenie predstavuje len 110 metrov.
Chodník spája Spišskú Belú a Tatranskú Kotlinu a vedie pozdĺž cesty I/67.
Nachádzajú sa na ňom štyri väčšie odpočívadlá s prístreškom a keď vyhladnete, alebo chcete zmeniť program, zastavte sa pri Belianskych rybníkoch, kde je i detské ihrisko a parkovisko.
Smerom na Tatranskú Kotlinu sa celou cestou naskytá krásny výhľad na Belianske Tatry. V zime je chodník využívaný na bežecké lyžovanie.
Bardejov - Svidník
Pri prechádzaní tejto časti Karpatskej cyklocesty môžete spoznať územie poznačené udalosťami z 1. a 2. svetovej vojny.
V minulosti tu prebiehali veľmi ťažké boje, počas ktorých boli tamojšie obce veľmi poškodené. Pozoruhodná je však aj tamojšia príroda.
Riečka popri ceste Ondava je domov lososovitých rýb, znovu sa pri nej usídlil bobor. V okolitých lesoch je množstvo zveri a bohatá biodiverzita.
Nachádzajú sa tu zdroje minerálnych vôd a tiež ropa, s ťažbou ktorej miestni obyvatelia výrazne nesúhlasia.
Trasa dlhá 31 kilometrov má niekoľko zaujímavých úsekov. Vedie popod výrazný Smilniansky vrch, údolím riečky Ondava a z Bardejova stúpaním pod kopec Zverník ponúka krásne výhľady do okolia.
Stojí zato urobiť si prestávku v samotnom Bardejove – v jednom z najlepšie zachovaných stredovekých miest v Európe – a pozrieť si aspoň niektoré z historických vzácností.
V Bardejovskej Novej Vsi sa zase už v polovici 17. storočia nachádzal panský majer a sklárska huta. Tradičným zamestnaním v obci bola výroba šindľov.
V Šarišskom Čiernom možno dodnes vidieť funkčný salaš, ktorý pripomína roľnícku minulosť jeho obyvateľov. Z obce Andrejová zase vedie turistický chodník na stredoveký hrad Zborov.
Svidník – štátna hranica Vyšný Komárnik
Aj táto časť Karpatskej cyklocesty ponúka zaujímavú exkurziu do minulosti.
Cyklotrasa je dlhá 25 kilometrov, väčšinou vedie po asfaltovom povrchu, časť aj po účelových nespevnených komunikáciách.
Dostanete sa ňou k Duklianskemu priesmyku, kde je pamätník obetiam 2. svetovej vojny, pozrieť si môžete aj drevený kostolík v Nižnom Komárniku a tiež Údolie smrti – veľké prírodné múzeum vojenskej techniky z 2. svetovej vojny medzi obcami Kapišová a Nižná Pisaná.
Hnilecká cyklomagistrála
Táto trasa je určená pre tých, ktorí zvládajú stredne náročný cyklovýlet.
Začína sa v Dedinkách a konči v Margecanoch, medzitým je potrebné zvládnuť takmer 70 kilometrov asfaltové či štrkové cesty.
Cyklomagistrála prechádza malebnou Hnileckou dolinou, lemovanou lesnými masívmi Slovenského rudohoria.
Spája dve významné strediská cestovného ruchu – vodnú nádrž Palcmanská Maša v Národnom parku Slovenský raj s priehradou Ružín pri Margecanoch.
Jej dĺžku a celkové prevýšenie (500 m) je schopný zdolať na bicykli každý, kto sa aspoň trochu venoval a venuje bicyklovaniu. Cestou prejdete 11 obcí.
Cyklistický chodník Ikon
Ak si šliapnete do pedálov v severovýchodnom výbežku Slovenska, odmenou bude naozaj tučná zbierka zážitkov.
Cyklistický chodník dlhý 79 kilometrov sa začína v Novej Sedlici – najvýchodnejšie položenej slovenskej obci.
Vedie po asfaltových cestách cez Ulič, Stakčín, Kalnú Roztoku, Ubľu, Podhoroď až do Inoviec.
Vidieť a spoznať tak môžete niekoľko drevených kostolíkov, napríklad v Uličskom Krivom či Topoli a spoznať môžete aj okolie vodárenskej nádrže Starina.
Od križovatky Topoľa sa miernym stúpaním dostanete do obce Príslop, v jej závere musíte zvládnuť strmšie stúpanie do sedla Karcaba, kde je výhľad na okolité lesy a tu sa začína najnáročnejší úsek tejto cyklotrasy.
Najprv je to prudké klesanie serpentínami dole nad bývalú obec Dara, ktorá bola vysťahovaná počas výstavby Stariny a zostal tam len cintorín, murovaný kostol a ovocné sady.
Od obce zase pokračujú serpentíny strmo hore do "sedla Dara", čo je umelo vybagrovaný priesmyk s pekne viditeľnými vrstvami karpatského flyšu a nechýbajú ani informačné tabule.
Po prechode priesmykom prudko dole serpentínami čaká ako odmena vyhliadka na nádrž Starina, ďalšie drevené kostolíky a krásna príroda Polonín.
Koniarska cyklocesta
Trasa spája obec Gemerská Hôrka s Ochtinskou aragonitovou jaskyňou, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná v zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Je dlhá 26 kilometrov a patrí k stredne náročným. Vedie po asfaltových, lesných a aj poľných cestách.
Začína sa pri areáli Ochtinskej aragonitovej jaskyne, odkiaľ vedie asfaltová cesta na križovatku na vrchu Hrádok, kde križuje štátnu cestu medzi obcou Štítnik a mestom Jelšava.
V tomto bode vchádza do lesa a pokračuje po zalesnenej krasovej planine. Tento úsek je náročný na orientáciu v teréne. Pomôckou môže byť jej súbeh so zeleno značeným turistickým chodníkom.
Prechádza okolo niekoľkých závrtov a v mierne zvlnenom teréne klesá k horárni Drieňová studňa. Odtiaľ pokračuje poľnou cestou do obce Gemerský Sad. Potom pokračuje po asfaltke cez Hucín až do Gemerskej Hôrky.
Kvôli značnému prevýšeniu neodporúčame trasu absolvovať v opačnom smere.
ZDROJE: ke.cykloportal.sk, severovychod.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
