SAMUEL SZABÓ má 32 rokov, narodil sa v Košiciach. Do roku 2012 v nich aj žil, potom sa presťahoval do Brna, z ktorého odišiel v roku 2018. Posledné dva roky žije na neustálej ceste po Česku a Slovensku, verejne vystupuje, venuje sa tvorbe a pozorovaniu všetkého. Používa umelecké meno Samčo, brat dážďoviek.
V rozhovore sa dočítate
- v ktorom východoslovenskom meste je „čím viac dlažby, tým viac Adidas"
- ktoré kruhové objazdy na východnom Slovensku majú osobitné postavenie
- aká obec na východe je vlastne zachovaným veľkým historickým banským mestom
- prečo sú Medzilaborce mestom nekonečného príbehu
- ktoré mesto má ako jediné na Slovensku ručne maľované filmové pútače
- kde natrafíte na eurofondové námestíčka
- čo sú to panelákové lazy
Ako by si svoju činnosť predstavil ľuďom, ktorí ťa nepoznajú?
- V podstate iba tvorím a cestujem, pričom v tom prvom nie som vyhranený, robím toho celkom veľa. Väčšinou sú to verejné vystúpenia – koncertujem sám alebo s kapelami Pentagramček, Verejné Deti, Abuol a inými, robím slam poetry, čo je súťažná performatívna poézia, pri ktorej môžeš použiť výhradne svoju tvorbu a svoju bytosť – žiadne rekvizity, kostýmy či nástroje, a robím aj prednášky a divadlo. Tých vystúpení je za posledné roky zhruba stovka ročne.
Keď sa nevenuješ všetkým týmto aktivitám, čo robíš?
- Keď som zalezený na mieste, tak píšem články väčšinou o slovenskej a českej utajenej kultúre, poviedky, strihám hudobné albumy a rozličné videá, trénujem umelú neinteligenciu a pomaly sa učím animovať, lebo to bola prvá vec v živote, ktorú som chcel vedieť.
Čo sa ciest týka, uprednostňujem miesta, o ktorých málokto vie, vláčim sa tam s kamarátmi či spolutvorcami a dokumentujeme to nahrávkami, videami, fotkami alebo iba mojím mozgom, ako sa mi chce. Keď som sám na výlete v prírode, tak mojím cieľom je obvykle zablúdiť.
Poďme k prednáškam o bizarnej architektúre na východnom Slovensku, ktoré robíš po Slovensku aj v Česku. Čo si pod tým majú ľudia predstaviť?
- Je to cestovateľská prednáška s fotografiami zameraná na východoslovenské mestá, ktorým sa bežné turistické príručky nevenujú – predovšetkým v zemplínskom regióne, ku ktorému mám blízky vzťah od narodenia a navyše ako periféria posiata bažinami a horami mal špecifický historický vývoj.
Na príkladoch konkrétnych miest a lokalít tam jednak prezentujem rozličný architektonický a spoločenský bizár – ak je to možné, tak aj s kontextom – a jednak vysvetľujem dejiny kraja a genézu urbanizmu, prečo tie mestá vyzerajú tak, ako vyzerajú, a ako k tomu došlo.
Prečo vlastne upozorňuješ na architektúru východu?
- Mňa ináč ešte o trošku viac zaujíma urbanizmus – usporiadanie mestských funkcií v priestore – ale mám slabosť na modernistickú architektúru, ale aj na spôsob, akým sa jej jazyk zmršuje a paroduje v podmienkach malomestskej periférie a vznikajú z toho rozličné frankensteinovské monštrá. Keďže moja prednáška je založená na fotkách, tak konkrétne architektonické kúsky tam predstavím ľahšie, a sú divácky príťažlivejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
