Prežil si Rakúsko-Uhorsko, nacistov i komunistov, zakúsil slávu a bohatstvo, ale dosiahol aj dno. Neobyčajný príbeh ľudového liečiteľa a bylinkára Jana Mikoláška sa dostal aj na filmové plátna. Kontroverznú postavu s netradičnými diagnostickými metódami stvárnilo české herecké duo otca so synom. Pre JOSEFA TROJANA, 19-ročného syna Ivana Trojana, bola rola mladého Mikoláška prvou veľkou filmovou rolou, ktorej sa však zhostil zo všetkou cťou. Ako sám hovorí, to, že si režisérka Agnieszka Holland vybrala do hlavnej úlohy príbuzných hercov, bol dobre premyslený ťah a aj jemu sa s otcom spolupracovalo dobre. A keď nenachádzali zhodu, podriadil sa staršiemu.
Vo februári tohto roku uviedol filmový festival Berlinale svetovú premiéru koprodukčného snímku Šarlatán, kde zožala veľký úspech. Česká a slovenská premiéra však bola v marci pre koronavírus zrušená. Film však dostal druhú šancu predstaviť sa verejnosti po prvý raz. Do kín sa dostane 20. augusta.
Vo vašom najnovšom filme Šarlatán stvárňujete postavu československého liečiteľa Jana Mikoláška v jeho mladých rokoch. Sám osebe bol zložitou osobnosťou, plnou rozporuplných emócií. Ako sa vám hrala táto reálna postava z dejín? Bola to náročná úloha?
- Postava Jana Mikoláška sa mi hrala krásne. Nemôžem poprieť, že to bola zložitá úloha, ale možno aj vďaka tomu som si ju užil v jej plnom rozsahu. Je to postava rozporuplná, a to je pre herca vždy zaujímavá úloha. Predovšetkým preto, že treba hľadať nejaký uveriteľný balans, aby postava nestratila ľudskosť a aby sa z nej nestala číra karikatúra.
Hrať mladého muža, ktorý žil pred sto rokmi, je na zoznámenie sa s reáliami asi náročnejšie ako pri postavách súčasníkov. Ako ste sa na úlohu pripravovali? A naučili ste sa popri tom aj niečo o bylinkách?
- Pocit, že sa nachádzate v inej dobe navodzujú predovšetkým kostýmy, kulisy a masky. To veľmi pomáha hercovej imaginácii. Samozrejme, musíte myslieť aj na to, že bola iná doba, iný mrav. To, pravdaže, bolo obsiahnuté v skvelom scenári od Marka Epsteina. Bylinky som sa učil naspamäť. To primárne z dôvodu, že v Janovi Mikoláškovi vzbudzovali vášeň a obsesiu. Bol to prostriedok, vďaka ktorému som sa do postavy mohol viac ponoriť a pochopiť ju. Sledoval som pri práci bylinkárov a to, s akou vášňou na bylinky nahliadajú. Bolo to krásne a magické.
Film je skutočným životným príbehom len inšpirovaný. Snažili ste sa aj napriek tomu zostať pri hraní verný Mikoláškovmu charakteru? Alebo aj samotná filmová postava je tiež len inšpirovaná skutočnou verziou?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
