Keď sa čerti po svete preháňali
Zádielska dolina už na prvý pohľad vyvoláva ohromujúci dojem. Strmé vápencové bralá vytvárajú trojkilometrovú tiesňavu, flóra a fauna z nej robí biosférickú rezerváciu, ktorú chráni aj UNESCO.
A za všetko vraj môžu čerti!
Aspoň to si ľudia hovorievali kedysi dávno, kým ešte nevedeli nič o tom, že to potok Blatnica vyhĺbil v tvárnom vápenci krasového masívu unikátnu dolinu.
Tak vznikali povesti a legendy, ktoré tvrdili, že sa raz čert preháňal po okolitých planinách na ohnivom koči, keď si zháňal pozemskú nevestu a uhla sa mu aj skala. Zem sa otvorila.
Stopy po kolesách voza údajne vidno na Čertovej stene, v podobe dvoch paralelných puklín, tzv. čertových koľají.
Druhá povesť je spojená s legendárnym kráľom z rodu uhorských Arpádovcov, Ladislavom I. Svätým. Toho vraj raz cez Abov prenasledovali divokí Kumáni, zvaní i Polovci.
Zahnali ho až k divým strminám planiny, kde zbožný kráľ padol na kolená a prosil Boha o pomoc. Prišla v zázračnej vetvičke.
Panovník ňou trikrát šibol o skaly a tie sa rozostúpili do tvaru dnešnej Zádielskej doliny, kadiaľ prenasledovateľom unikol.
Symbolom tiesňavy je aj skala nazvaná Cukrová homoľa, ktorá bola vymodelovaná erozívnou činnosťou vody a je považovaná za najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku.
Spája sa s ňou však aj tragický príbeh dvoch snúbencov.
Kedysi mali iba odvážni mládenci klobúk ozdobený kavyľom, ktorý rástol práve na spomínanej skale a oni si poň museli vyliezť.
Klára Józsová, ktorá sa narodila v Zádieli, bola najkrajšia zo všetkých dievčat v okolí a jej matka vyhlásila, že ju dá za ženu len tomu mládencovi, ktorý jej kavyľ donesie.
Kláru ľúbil Jožo Túry, ktorému sa ale loziť na nebezpečnú skalu veľmi nechcelo.
Napokon sa zaľúbenci rozhodli vyliezť na homoľu spolu a dať si tam sladký bozk.
To sa nestalo. Obaja totiž spadli dole a údajne sú pochovaní pod skalou. Od tej doby vraj Cukrová homoľa plače.
Hodila opasok a zmenil sa na Dunajec
Pieniny sú divoké aj malebné zároveň. Strmé skaly, neraz poriadne dravý Dunajec ale aj čarovné zákutia. A nechýbajú ani príbehy plné zázrakov.
Podľa jedného z nich za celú túto nádheru vďačíme Kinge z rodu Arpádovcov, ktorá bola manželkou poľského kráľa Boleslava Cudného (Hanblivého).
Je uvádzaná aj pod menami Kunigunda a Kunhuta a žila v rokoch 1224 – 1292. Bola prvým z celkovo desiatich detí uhorského kráľa Bela IV. a jeho manželky Márie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
