Pôsobil ako ekologický aktivista, dnes sedí už vyše rok v Európskom parlamente. Podľa štatistík je MARTIN HOJSÍK (PS) najaktívnejším slovenským europoslancom. Teší sa z úprimnosti Grety Thunberg, kritizuje košického hydrológa Kravčíka a jeho hrádzky. Prekáža mu, že za pol roka sa s toxickým problémom PCB látok na Zemplíne nepohlo. Upozorňuje tiež, že rozdiel medzi klímou doby ľadovej a súčasným podnebím sú len 4 až 5 °C.
Mení epidémia koronavírusu a s ňou spojená kríza aj pohľad ľudí na životné prostredie? Alebo pôjde zachraňovanie ekonomiky aj na úkor ekológie a Zelenej dohody?
- Nárast dopytu verejnosti v Európe aj na Slovensku po dôslednejšej ochrane životného prostredia v posledných rokoch je zrejmý. Preukazujú to aj prieskumy, napríklad podľa Eurobarometra z roku 2020 je ochrana životného prostredia dôležitá až pre 94 % Európanov a rovnaké percento opýtaných Slovákov. A vidieť to tiež na posledných voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré do neho priniesli výrazne viac zelene orientovaných politikov.
Tentoraz by zachraňovanie hospodárstva nemalo ísť, minimálne do istej miery, na úkor klímy a prostredia. Európska únia deklarovala, že plán obnovy hospodárstva Európskej únie so sumou 750 miliárd eur stojí na princípoch Európskej zelenej dohody a má podporiť prechod EÚ na uhlíkovú neutralitu. To samozrejme ešte nezaručuje dôslednú ochranu prostredia v každej krajine a pri všetkých projektoch. V najbližších rokoch povedieme zápas aj o to, či investície poputujú do opatrení, ktoré skutočne pomôžu riešiť klimatickú a environmentálnu krízu, alebo nás časť investícií na dlhé dekády zviaže s niektorými znečisťujúcimi zdrojmi energie a technológiami, resp. vyčerpáme prichádzajúce bezprecedentné verejné zdroje EÚ na vedecky nepodložené a neúčinné opatrenia, napríklad v oblasti adaptácie na zmenu klímy.
Ja pracujem na presadení zelenej a sociálne citlivej obnovy hospodárstva. Tak, aby bola naša spoločnosť odolnejšia voči budúcim krízam, klimatickým, zdravotným či iným, nikoho nenechala bokom a podporovala modernú perspektívnu obnovu hospodárstva. Okrem ovplyvňovania európskej legislatívy som napríklad pre Slovensko napísal so svojim tímom, profesnými združeniami a odborníkmi z akademického prostredia publikáciu Plán zelenej obnovy. Sumarizovali sme v nej najnovšie odborné poznatky o zelenej obnove hospodárstva sociálne a ekonomicky prínosným spôsobom, a popísali sme príklady sociálnych a ekonomických prínosov zelených opatrení v prostredí Slovenska. Odovzdal som ho členom vlády, relevantným poslancom a pracovníkom štátnej správy.
Veríte tomu, že sa Európa stane do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom?
- Verím a robím pre to maximum. Ak sa to nepodarí EÚ, hrozí, že sa to nepodarí ani globálne, čo by malo závažné negatívne dôsledky. Podľa vedcov musíme urobiť všetko pre to, aby svetová teplota nevzrástla nad 1,5 stupňa Celzia, resp. čo najmenej nad túto úroveň, inak budú dôsledky zmeny klímy pre zdravie ľudí, hospodárstvo a prírodu vážne a ťažko zvládnuteľné. Na to je potrebné, aby sme do polovice 21. storočia dosiahli klimatickú neutralitu.
Dosahovanie klimatickej neutrality je náročná výzva, zároveň však prináša mnoho potenciálnych sociálnych a ekonomických prínosov a modernizačných príležitostí. Napríklad najnovší výskum 230 popredných ekonómov preukázal, že výdavky na viaceré zelené iniciatívy majú potenciál ponúknuť najlepšiu ekonomickú návratnosť vládnych výdavkov a patria medzi najvhodnejšie opatrenia pre zotavenie hospodárstva po kríze. Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov nedávno uviedla, že každé investované euro do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie 3 až 8 eur výhod. Výskum Globálnej komisie pre hospodárstvo a klímu spred dvoch rokov preukázal, že dôsledné opatrenia v oblasti klímy by mali do roku 2030 ekonomické prínosy 26 biliónov dolárov oproti doterajšej praxi a priniesli by 65 miliónov nových nízkouhlíkových pracovných miest.
Ako vnímate ešte stále pretrvávajúci pohľad na klimatickú krízu ako na abstraktný problém? Ako by ste s ňou spojené hrozby opísali laikovi alebo popieračovi klimatickej krízy?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
