VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Hoci je územie Slovenska oproti ostatným štátom malé, je až neuveriteľne bohaté na vzácne, ohrozené i jedinečné druhy rastlín a živočíchov, ktorých je celkovo na svete málo, alebo sa dokonca okrem nášho územia nikde inde nevyskytujú.
Bezohľadnosť ľudskej činnosti, ale aj klimatické zmeny výrazne stenčili ich početnosť a nebyť tvrdej práce za ich ochranu a zveľadenie by sme o nich už len čítali v kapitolách vyhynutých druhov.
I napriek neustálemu apelu sa viaceré vzácne rastliny a živočíchy stávajú obeťou ignorantov či chamtivcov, túžiacich priniesť si domov suvenír v podobe selfíčka uprostred zakvitnutej lúky či cibuľky vzácnej rastliny.
No tak ako John Lennon, i ľudia musia jedného dňa pochopiť, že krásy sa treba dotýkať hlavne srdcom.
Nenápadný, no vzácny hľuzovec
Na území Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Východné Karpaty s druhým stupňom ochrany sa vyskytuje vzácna rastlina, ktorá je v Červenom zozname ohrozených rastlín Slovenska zaradená v kategórii kriticky ohrozená.
Jej názov je hľuzovec Loeselov z čeľade vstavačovité a má európsky význam.

Podľa botaničky Správy CHKO Východné Karpaty Barbary Repčíkovej boli na Slovensku v minulosti tri lokality, kde sa táto vzácna rastlina nachádzala, no jedna z dvoch, ktoré boli na Záhorí, pred desiatimi rokmi zanikla.
Hľuzovec Loeselov je nenápadný a v poraste ľahko prehliadnuteľný.
Má zelenožlté, asi centimeter veľké kvety a dva až tri lesklé, vajcovito-kopijovité listy. Dorastá do výšky 5 až 20 centimetrov.
Keďže je to konkurenčne slabý druh, potrebuje špeciálnu starostlivosť. Potrpí si na špeciálny vodný režim a problémom môže byť aj zvýšený výskyt vysokých bylín.
Preto je nutné lokalitu pravidelne kosiť krovinorezmi a skosenú biomasu vyhrabávať. Spoločenská hodnota hľuzovca Loeselovho je vyčíslená na 322 eur.
Bez horca a mravcov by neprežil
Okolie obce Stakčín v okrese Snina, patriace pod Národný park Poloniny, sa môže popýšiť rovno dvojicou vzácnych druhov, ktorých životy sú navyše navzájom pevne späté.

Na ploche Starina kvitne horec pľúcny, čo je chránená rastlina národného významu.
Podľa Správy národného parku Poloniny má rád nehnojené, striedavo vlhké bezkolencové lúky a pasienky, slatinné lúky, lesné čistinky či rúbaniská. Spoločenská hodnota jedného je 51 eur.
Keby však nebolo horca pľúcneho, v tejto lokalite by nežil ani modráčik horcový. O jeho výskyte sa až do roku 2008 nevedelo.
Pre tohto motýľa je vzácny kvet živnou rastlinou. Jeho samička kladie do kvetných pukov horca svoje vajíčka.
Životný cyklus modráčika je však úzko spätý aj s mravcami, najmä druhu Myrmica scabrinodis, pretože tie si larvy motýľa krátko po ich vyliahnutí adoptujú. Húsenice vylučujú feromóny, pre ktoré ich mravce považujú za svoje vlastné larvy a patrične sa preto o ne aj starajú.
Modráčik horcový je zaradený do kategórie ohrozených druhov a je zákonom chránený.
Medzi hlavné príčiny jeho postupného ubúdania označuje správa parku premenu lúk na polia, zalesňovanie, ničenie biotopov odvodňovaním, ťažbu nerastných surovín, ale aj nevhodnú kosbu či zarastanie.
Lokalita s výskytom tohto vzácneho motýľa je v treťom stupni ochrany, čiže je verejnosti neprístupná.
Kosatce bojujú so selfičkármi
Prírodná rezervácia, nesúca názov podľa lúk v blízkosti obce Hostovice v okrese Snina, je najrozsiahlejším územím s výskytom chráneného kosatca sibírskeho na Slovensku.

Environmentalistka zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty Anna Macková však hovorí, že tento vzácny kvet nerástol na našom území stále.
Podľa legendy ho na Hostovické lúky priniesli ruskí vojaci, ktorí tu táborili aj so svojimi koňmi.
Keďže zvieratá potrebovali počas cesty kŕmiť, niesli so sebou z domoviny seno, v ktorom sa nachádzali semená kosatca. Tie popadali na zem a uchytili sa.
Jeho výskyt bol v minulosti známy v asi desiatich lokalitách, ale dnes sa zachoval len na malých zvyškoch z pôvodného rozšírenia.
Je to druh kvetu národného významu, na Slovensku označený ako ohrozený so spoločenskou hodnotou 51 eur.
Hostovické lúky sú vo štvrtom stupni ochrany, čo znamená, že tam platí prísny zákaz vstupu.
Aj napriek tomu však človek a jeho nedisciplinovanosť predstavujú pre vzácnu rastlinu obrovský problém.
Nafialovo rozkvitnutú lúku chcú totiž mnohí využiť ako pozadie na romantické fotografie, avšak zanechávajú po sebe pošliapané kvety.
Rovnako bezohľadne ich trhajú alebo vykopávajú a odnášajú do svojich záhrad.
Bleduli škodí sucho i chamtivosť
Národnú prírodnú rezerváciu Jovsianska hrabina, nachádzajúcu sa v okrese Michalovce, každoročne v marci zaplavia biele hlavičky nežnej kvetinky - bledule jarnej karpatskej z čeľade amarylkovité.
Tento unikátny drobný kvet je východokarpatským subendemitom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.