Každý, koho noha už niekedy vkročila na územie Slovenska a podarilo sa mu zájsť aj ďalej ako za Bratislavu, sa mohol presvedčiť, že je to krajina bohatá na nádherné lesy. Tie najkrajšie stromy však, aspoň podľa piesne, údajne rastú na Horehroní. Tento región je plný známych aj menej známych zákutí, obkolesených sviežou zelenou prírodou, no či je tento výrok ozaj pravdivý, sa dá zistiť najlepšie tak, že sa o tom každý pôjde presvedčiť na vlastné oči.
Vodná nádrž Krpáčovo a okolie
Za trochou osvieženia uprostred hôr sa treba vybrať k vodnej nádrži Krpáčovo. Umelo vybudovaná vodná nádrž sa rozprestiera v rovnomennej chatovej oblasti v katastroch obcí Horná a Dolná Lehota na južnej strane Chopka v nadmorskej výške 750 metrov nad morom. Vyhľadávajú ju nielen rekreanti, ale aj rybári túžiaci po dobrom úlovku. Aj napriek turistickej vybavenosti sa v okolí nádrže nenachádza veľa budov, práve naopak, prím tu nepochybne hrajú lesy Nízkych Tatier.
Komu by to však nestačilo, môže si vybehnúť na niektorý z blízkych vrchov. V okolí je ich hneď niekoľko, napríklad Ďumbier, Chopok či Dereše. Za návštevu stojí aj Bystrá dolina, ktorej súčasťou je aj široký pás lúk, nazvaných Tále. Nachádza sa tu rovnomenná vodná nádrž, kde sa na vlastnú zodpovednosť dá okúpať, či Bystrianska jaskyňa, najväčšia v južnej časti Národného parku Nízke Tatry.
Matka štyroch riek
Za siedmimi horami a za siedmimi dolinami sa uprostred majestátnych štítov rozprestiera hoľa, právom nazývaná Kráľova. Povesťami opradený, mužmi i ženami ospevovaný mohutný vrch je najvyšším vo východnej časti Nízkych Tatier. Na jej vrchole síce žiaden zelený strom nestojí, zato je tam televízny a rozhlasový vysielač i meteorologická stanica a stanica horskej služby. Pod jej nohami vyviera Čierny Váh, Hron, Hornád aj Hnilec, preto sa hoľa zvykne poeticky nazývať aj Matkou štyroch riek. Dostať sa na vrchol po vlastných nie je žiaden problém, stačí sa dostať do obce Šumiac a odtiaľ už len nasledovať modrú turistickú značku. Zdatnejší športovci môžu oprášiť aj svoj horský bicykel. Unavené nohy môžu nájsť odpočinok v celoročne otvorenej vysokohorskej chate v Prednom sedle.
Výstup na hoľu nepochybne stojí za tú námahu. Z jej vrchola sú totiž nádherné výhľady na región Spiša, Liptova, domáce Horehronie a ničím nezvyčajným nie je ani zahliadnuť vrcholky Vysokých Tatier. Ten, kto bude mať šťastie na čistý vzduch, možno dovidí aj ďaleko za hranice krajiny. Vo februári tu bol dokonca prekonaný diaľkový rekord, keď sa poľskému pozorovateľovi Michałovi Skibovi podarilo z hole zachytiť na fotografii rumunské Apusenské vrchy, vzdialené krížom cez celé Maďarsko vzdušnou čiarou takmer 310 kilometrov. Z hole sa dá vybrať na hrebeňovú turistiku, vedúcu smerom na Čertovicu. Po ceste je možné prespať v turistickej útulni Andrejcová alebo si v jej okolí rozložiť stan.
Po najkrajšej železničnej trati
Kto namiesto šliapania uprednostňuje jazdu vlakom, na Horehroní si príde na svoje. Stačí nasadnúť v Brezne a zviezť sa smerom do Tisovca, alebo až na Gemer, do Dediniek. Práve tá druhá je z viacerých dôvodov označovaná ako najkrajšia železničná trať na Slovensku. Jej súčasťou je totiž unikátna, vyše dvoch kilometrov dlhá Telgártska slučka, postavená do oblúka s priemerom 400 metrov. Je zaujímavým technickým riešením, ktoré umožnilo prekonať na malom úseku trate prevýšenie 31 metrov. Trať prechádza Telgártskym tunelom, nazývaným aj tunel Kornela Stodolu aj Chmarošským a Telgártskym viaduktom. Oba mosty sú slovenskými technickými pamiatkami, na pohľad priam dychberúce a ešte k tomu aj neuveriteľne fotogenické.
Chmarošský je kamenný a tvorí ho deväť oblúkov s výškou osemnásť metrov a dĺžkou vyše 112 metrov. Telgártsky má železobetónovú konštrukciu a hoci je kratší, má len 86 metrov, chváliť sa môže úctyhodnou 22-metrovou výškou. Utešená príroda celou cestou je priam bonusom jazdy.
Od Sama Chalupku až po dobu železnú
Objavovať ešte neobjavené má čosi do seba, no aj kráčať po stopách iných môže byť fascinujúce a edukatívne zároveň. Skvelou voľbou je výlet po stopách slávnych Slovákov - spisovateľov a spisovateliek. Počas putovania Horehroním preto netreba vynechať napríklad Hornú Lehotu. Miestnu budovu bývalej evanjelickej školy premenili na pamätnú izbu jedného z najznámejších slovenských romantikov - Sama Chalupku. Expozícia predstavuje nielen život a dielo tohto evanjelického kňaza a štúrovca, ale aj celej jeho rodiny vrátane rovnako spisovateľsky nadaného brata Jána Chalupku, a tiež obyvateľov Hornej Lehoty. Tí, ktorým by pamätný dom nestačil a zároveň túžia vybehnúť aj niekam do prírody, je pripravený náučných chodník Sama Chalupku, vedúci z obce cez lesné a lúčne cesty k prameňu, ktorý taktiež nesie meno slávneho básnika.
Vynechať nemožno ani neďaleký Hrádok, ktorý v dobe železnej osídľoval ľud lužickej kultúry. Túto archeologickú lokalitu a dnes už aj chránenú kultúrnu pamiatku mal Samo Chalupka veľmi rád. Zapáčila sa dokonca aj Božene Němcovej, ktorá bola známeho štúrovca raz navštíviť, a spomenula ju tiež v Památkach archeologických a místopisných v roku 1859. K tomuto miestu sa viaže dokonca aj povesť o pyšnej hradnej deve, ktorá odmietala pytačov až dovtedy, kým jej na bránu nezaklopal sám čert a nevzal si ju za ženu.
Po horách i doloch
Pri prechádzke okolím Hrona by bol takmer hriech nezájsť do toľkými ľuďmi milovanej Španej Doliny. Obec učupená na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry neďaleko Banskej Bystrice sa, podobne ako krajské mesto, pýši bohatou banskou kultúrou. V minulosti bola táto lokalita slávna v celej Európe svojím bohatým náleziskom medi. Dnes tu štôlne a šachty plnia hlavne úlohu turistických lákadiel. Aby pri ich hľadaní v okolitých lesoch nikto nepoblúdil, k tým najzaujímavejším privedú záujemcov banské náučné chodníky. Jeden z nich začína na námestí pred Klopačkou a turistov zavedie popri štôlniach a šachtách i k vyhľadávanej halde Maximilián, odkiaľ je krásny výhľad na celú obec.
Špania Dolina však láka aj na ďalšie zaujímavosti, medzi ktoré patrí aj Banícky orloj, stojaci na námestí hneď vedľa Klopačky. Jeho zjav pripomína uzatvorenú skalnú stenu, ktorá sa však pravidelne otvára, aby sa ukázala v celej nádhere. Ujsť si netreba nechať ani návštevu unikátneho Špaňodolinského banského vodovodu zo 16. storočia, najstaršieho svojho druhu na Slovensku. Má úctyhodných 36 kilometrov, čo ho zároveň robí aj najdlhším v krajine. Hľadať ho treba medzi obcou a vyhliadkou Prašivá v Nízkych Tatrách.
Tí, ktorých túžba po prírode ťahá do hôr, sa môžu prejsť po viacerých turistických trasách, vedúcich po okolitých horách, ktorých je tu naozaj požehnane. Milovníci horskej cyklistiky si tiež môžu vyskúšať jazdu horskými zvážnicami.
Zdroje: nizketatry.sk, wikipedia.org, vypadni.sk, sumiac.sk, expres.zahoramizadolami.sk, horehronie.sk, mybystrica.sme.sk, spaniadolina.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
