Foodblogerku LUCIU SÚKENIKOVÚ obklopovala kvalitná domáca strava už odmalička. Kým mamka či niektorá z babiek pripravovali v kuchyni niečo pod zub, ona vonku piekla koláčiky z hliny. Záľubu v skutočnom varení objavila až vtedy, keď zistila, že čaká svojho prvého syna. Každým pripraveným receptom sa zlepšovala, až ju jej okolie primalo venovať sa gastronómii naplno. Ako sama hovorí, siaha po kvalitných a zdraviu prospešných surovinách, ktoré buď rastú v jej okolí, alebo nakúpi v blízkych potravinách či obchode so zdravou výživou. Miluje kombinovanie tradičného a netradičného a rada vymýšľa nové recepty jedál, ktoré sú chutné, zdravé a pripravené z dostupných surovín.
Kým ste otehotneli s prvým synom a museli ste zostať doma, zvykli ste sa stravovať väčšinou v práci. V tom čase ste varili najmä cez víkendy. Ako vám to na začiatku išlo? Boli ste dobrou kuchárkou už od začiatku, aj keď ste sa tomu nevenovali až tak intenzívne?
Varíme s Korzárom podľa Lucie Súkenikovej: Pizza na dva spôsoby, grilované špízy Čítajte - Zo začiatku to bolo trošku rozpačité. Ako tehotná som mávala rôzne chute na rôzne jedlá, často som volala domov mame, ako sa konkrétne jedlo pripravuje. Poradila mi cez telefón a výsledok bol zväčša jedlý. To ma povzbudzovalo do ďalšieho varenia a neskôr aj do tvorby vlastných receptov. Ako budúca mamička, ktorá chce pre svoje dieťatko to najlepšie, som začala siahať po zdravších alternatívach, ktoré boli v tom čase, pred 11 rokmi, dostupné v našom obchodíku so zdravou výživou.
Na vás je vidieť, že varenie a pečenie vás baví. Odkiaľ teda pramení tá vaša láska k jedlu? Viedla vás k nej v detstve aj vaša mama či babka, alebo to prišlo až niekedy v dospelosti?
- Áno, pre mňa je čas strávený v kuchyni naozaj relaxom, dokonca nemám problém relaxovať ani pri jej upratovaní... Príprava jedla je pre mňa ako obrad, prostredníctvom ktorého dávam zo seba všetku lásku, pozitívnu energiu a fantáziu a tiež svoj čas pre ľudí, ktorí budú moje jedlo konzumovať. Najväčším zadosťučinením pre mňa sú prázdne taniere, prípadne dupľa. Som šťastná, keď mi moje deti povedia: mami, toto ešte uvar. Vtedy viem, že im naozaj chutilo. No a odkiaľ pramení táto moja láska? Moja babka bola skvelá pekárka a mama ma k nej často prirovnáva, tak si myslím, že za to môžu gény.
Mávate aj vy niekedy krízu, že sa vám variť nechce, hoci aj musíte?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
