Koncentračný tábor. Slovné spojenie, ktoré vyvoláva zimomriavky a ťaživý pocit. Smrť v nich našli milióny ľudí, ktorí sa pre svoje vierovyznanie, farbu pleti či pôvod stali nepohodlnými, nebezpečnými, prosto, nechcenými.
Ďalšie státisíce, ktorí mali to šťastie, že kruté podmienky prežili, sa museli celý život vysporadúvať so svojimi spomienkami či otázkami na to, prečo práve oni dostali druhú šancu, kým tí ostatní nie.
Dvojnásobný dar života dostali v tábore Auschwitz-Birkenau aj tri ženy, Slovenka Priska, Poľka Ráchel a Češka Anka.
Ich osudy zachytila spisovateľka Wendy Holdenová v knihe Odsúdení prežiť.
Hoci vtedy o sebe navzájom nevedeli, všetky tri ženy sa na konci jesene 1944 nachádzali vo vyhladzovacom tábore Auschwitz II - Birkenau, kde boli deportované aj so svojimi manželmi.
Už vtedy v sebe nosili zárodok nového života. Tehotenstvo však v koncentráku znamenalo okamžitú smrť.
Odvážnym budúcim matkám sa však fakt, že sú v druhom stave, podarilo pri prvej prehliadke úspešne zatajiť, vďaka čomu unikli plynovej komore.
Súcit, ktorý zachraňoval
Tehotná Priska vydržala úspešne ukrývať zväčšujúce sa bruško v pracovnom tábore Freiberg sedem mesiacov.
Pomáhal jej v tom aj veľký kabát, ktorý získala ešte v Osvienčime, no aj Maďarka Edita Kelamanová, ktorá ešte na ceste do Osvienčimu Priskinmu manželovi sľúbila, že sa o jeho ženu postará.
O dieťati nik nevedel až do apríla 1945. Tehotenstvo odhalila až česká spoluväzenkyňa, ktorej hysterický krik zavolal dozorcov.
Zázrakom tehotnej žene neublížili. Práve naopak, priniesli jej teplú vodu, v ktorej sa mohla ohriať a umyť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
