KOŠICE. Vojenský špeciál An-24 havaroval pred 14 rokmi 19. januára 2006 po náraze do kopca Borsó pri severomaďarskej obci Hejce.
Na palube lietadla bolo 43 ľudí vracajúcich sa z mierovej misie KFOR v srbskej provincii Kosovo.
Tragickú leteckú nehodu neprežilo 41 profesionálnych vojakov a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR.
Prežil jediný vojak, v tom čase nadporučík Martin Farkaš.
Havária pri hraniciach
Z letiska v kosovskej Prištine odštartovali 19. januára 2006 o 17:15 dve vojenské lietadlá so slovenskými príslušníkmi mierových síl.
Ich pristátie bolo plánované o 19:40 na letisku v Košiciach.
Pri približovaní sa na pristátie o 19:30 jedno z lietadiel havarovalo neďaleko maďarsko-slovenských hraníc.
Hejce po desiatich rokoch: Bolestné spomienky stále žijú Čítajte Išlo o lietadlo sovietskej výroby Antonov An-24V z roku 1969.
Prvé vyrozumenie o nehode získalo Centrum riadenia vzdušných operácií (CRVO) o 19:38.
V priebehu niekoľkých minút (o 19:46) vyhlásila Letecká pátracia záchranná služba (LPZS) pohotovosť prvého stupňa a k miestu nehody vzlietol z letiska Sliač vrtuľník Mi-17, ktorému sa o 20:30 podarilo lokalizovať miesto nehody.
O pol hodiny prekročili slovensko-maďarskú hranicu štyri sanitky a hasiči z Košíc.
Na mieste nehody, v mimoriadne ťažko prístupnom teréne a v mraze našli záchranári živého len nadporučíka Martina Farkaša a transportovali ho do košickej Fakultnej nemocnice L. Pasteura.
Hľadanie príčin
Trosky lietadla neskôr previezli na leteckú základňu v Prešove a podrobili ho dôkladnému vyšetrovaniu.
Príčina havárie nebola napriek nájdeniu funkčných čiernych skriniek dlhý čas úplne jasná.
Nakoniec sa však potvrdila pôvodná domnienka a vyšetrovanie sa uzavrelo s tým, že hlavnou príčinou havárie bolo pravdepodobne zlyhanie posádky lietadla.
Posádka sa zrejme dopustila navigačnej chyby, keď sa k pristávacej dráhe nepribližovala nížinným údolím Hornádu, ale letela východnejšie nad kopcami Zempléni-hegység.
Žiadali obnovenie vyšetrovania
Haváriu vojenského lietadla pri obci Hejce vyšetrovať nebudú Čítajte Pri klesaní nevyužila prístroje, ktoré mala k dispozícii a nedodržala bezpečnú výšku nad terénom.
Po desiatich rokoch od nehody v roku 2016 sa niektorí pozostalí dožadovali nového vyšetrenia havárie, pretože podľa nich závery vyšetrovania vychádzali z neúplných informácií.
Generálna prokuratúra SR však skonštatovala, že pôvodné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v prípade havárie bolo vydané zákonne.
Analýza podľa oficiálnych informácií nepotvrdila zlyhanie leteckej techniky.
Keďže chýbajú objektívne dôkazy, príčinu nehody nebolo možné jednoznačne určiť.
Emotívna rozlúčka v Prešove
Januárová havária slovenského vojenského špeciálu An-24 z roku 2006 je najväčšou tragédiou v histórii slovenského letectva.
Na Slovensku bol po nehode 24-hodinový štátny smútok.
Na rozlúčke s plnými vojenskými poctami sa v prešovskej mestskej hale Jána Pavla II. zúčastnili tisíce ľudí.
Na pohreb obetí pricestoval aj úradujúci generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer.
Vtedajší slovenský minister obrany Juraj Liška (SDKÚ-DS) po tragédii podal demisiu.
Uctili si pamiatku obetí
Pamiatku 42 obetí havárie slovenského vojenského lietadla si v nedeľu na kopci Borsó a v maďarskej obci Hejce uctili ministri obrany Slovenska a Maďarska Peter Gajdoš (SNS) a Tibor Benkö.
"S mnohými som sa ako bývalý profesionálny vojak poznal osobne a bola to skutočne najväčšia tragédia, ktorá pohla celým Slovensko. Samozrejme, minulosť už nenavrátime, akokoľvek by sme to chceli. V každom prípade nám v súčasnosti zostáva to jediné reálne - prísľub, že na nich nikdy nezabudneme. A ja vravím, že ani nesmieme," povedal Gajdoš.
Pripomenul, že po každej nehode či katastrofálnom incidente sa robia analýzy, na základe ktorých sa prijímajú opatrenia, aby sa predišlo podobným udalostiam.
Gajdoš tiež povedal, že sa niekoľkokrát stretol aj s príbuznými obetí. Tí sa domáhali obnovenia vyšetrovania.
Tvrdia, že príčinou havárie bolo zlyhanie techniky a nie ľudského faktora. Pozostalí vlani avizovali aj podanie žaloby proti Slovenskej republike.
Podľa slov ministra spolu riešili aj ich návrhy a podnety, no ak nie sú nové a zásadné informácie, ktoré by mali vplyv na výsledok vyšetrovania, nie je možné začať ďalšie.
"Ale nič im nebráni, aby podali návrh orgánom činným v trestnom konaní alebo na prokuratúru,"uviedol s tým, že stupeň utajenia nebráni v ďalšom vyšetrovaní udalosti.
Na pietnej spomienke sa zúčastnil i jediný preživší, vtedy nadporučík, Martin Farkaš.
Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl(OS) SR Daniel Zmeko pripomenul, že s 21. mechanizovaným práporom v Trebišove, ktorý v tom čase tvoril podstatnú časť rotácie v Kosove, ho spojila profesijná kariéra.
Podľa neho je podstatné pripomínať si túto, ale aj iné tragické udalosti.
"Celkom už 58 profesionálnych vojakov OS SR položilo svoje životy v prospech Slovenskej republiky ďaleko za hranicami Slovenska," spresnil.
Podľa neho ich treba mať na pamäti, spomínať na nich, stretávať sa s ich rodinami a pomáhať si,aby to číslo 58 bolo už konečné a nezvyšovalo sa
.Z obetí osobne poznal veliteľa kontingentu Ľuboša Baluchu, ktorého vyslali na misiu do Kosova, Zmeko išiel do Iraku.
"Keďže som stále s tou svojou predchádzajúcou jednotkou žil, tak moja prvá otázka bola, ktoré lietadlo spadlo - či to bolo to prvé, alebo to druhé," povedal s tým, že vedel, ktoré je plné ľudí a v ktorom je prevažne materiál. "Bohužiaľ, bol to ten najhorší variant," dodal Zmeko.
Podľa jeho slov sa so spisom oboznámil aj z osobného záujmu. "Sú tam moji priatelia, kolegovia. Osobne si myslím, že to, čo k tomu malo byť povedané, bolo povedané. Môžeme sa k tomu vracať viackrát, ale ja som tam zo svojej pozície nenašiel nič, čo by podporilo akékoľvek konšpiračné teórie," uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
