Svojou melódiou umocňujú sviatočné chvíle, prinášajú radosť aj pocit výnimočnosti, lebo si ich spievame len niekoľko dní v roku. Koledy sú neoddeliteľnou súčasťou Vianoc.
Slovo koleda pochádza z latinského calendae, čo bolo pomenovanie každého prvého dňa v mesiaci.
Od 14. storočia sa však týmto názvom označovali aj dary, ktoré si ľudia dávali medzi sebou.
Zo stredoveku pochádza aj tradícia vianočného koledovania, ako ju v podstate poznáme dodnes, akurát, že vtedy to bola doména detí a chudobných ľudí.
Navštevovali majetnejších obyvateľov dedín a miest, spievali im a dostávali za to výslužku.
Zvyčajne sa koledovalo na Štefana, Nový rok a na sviatok Troch kráľov.
Koledy hovorili o narodení malého Ježiška, o radosti, ktorú prežívame a prostredníctvom nich si ľudia vinšovali len to najlepšie.
A odkiaľ sa vlastne vzali vianočné piesne, ktoré si ľudia pod oknami spievali?
Predpokladá sa, že pochádzajú z gregoriánskych spevov, ktoré na veriacich počas bohoslužieb tak zapôsobili, že si ich začali prispôsobovať svojim speváckym schopnostiam a sami tvoriť piesne, ktoré by vypovedali o narodení Ježiša Krista.
Autorstvo prvej koledy sa pripisuje svätému Františkovi z Assisi.
Čas radosti
Je paradoxné, že najkrajšie vianočné koledy vznikli ešte v období, ktoré sa nazýva aj obdobím temna.
Napríklad pieseň Narodil sa Kristus Pán podľa všetkého pochádza z Česka a vznikla niekedy v 15. storočí, ešte pred Janom Husom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
