Kapela Mňága a Žďorp z Valašského Meziříčí patrí na Slovensku a špeciálne v Prešove stále medzi mimoriadne obľúbené. Nedávno jej vyšiel štrnásty štúdiový album Třecí plochy, ktorého vydanie opäť podporili fanúšikovia. Kapela na čele so spevákom Petrom Fialom už nemusí nikomu nič dokazovať a dávno si robí, čo chce. Že sa im darí, dokazuje nielen nový materiál, ale aj návštevnosť na aktuálnom koncertom turné. Jedno vystúpenie stihnú v piatok 8. novembra aj v prešovskom Stromoradí. Na naše otázky nielen o albume, ale aj o kapele, jej vývoji, o spoločnosti tridsať rokov po Nežnej a spomienkach na Prešov, odpovedal líder kapely PETR FIALA.
Vydali ste album Třecí plochy. Je to váš najromantickejší album?
- Asi aj áno. Pokiaľ teda ako romantizmus vnímaš trvalú túžbu po niečom naozaj krásnom.
Predstav si, že si žiakom na základnej škole, ako by si opísal vašu novinku?
- Veselé pesničky s hustými textami.
Niektoré skladby vznikli zo starších demáčov. Aké sú tie vaše šuplíky, máte v nich ešte niečo?
- Sú tam toho mraky a stále pribúdajú ďalšie kúsky. Vždy je najdôležitejšie, aby to bola pesnička, čo znamená hlavne celý a dobrý text plus nejaký hudobný nápad. Často sa úplne vykašlem na to, že hrám v gitarovej kapele a vyrobím demáč len so synťákmi a groovmi a nechám kapele, nech sa v tom prehrabe. Pokiaľ v tom niečo je, nájdeme to a rozvinieme.
Třecí plochy nie sú albumom na jedno počutie, láka vás náročnejšia aranž skladieb, vrstvenie jednotlivých štruktúr a robiť zdanlivo jednoduchú pesničku tak, aby človek ďalším počúvaním odkrýval jej skryté nuansy?
- Áno, presne to nás veľmi baví. Ale nestanovujeme si za cieľ byť prepracovaní a dospelí, proste sa v tom vŕtame tak dlho, až sa zhodneme, že by sme sa v tom nemali ďalej vŕtať, že tak je to pekné.
Hitovka Kanárci v klecích, ku ktorej ste práve uverejnili videoklip, sa pravdepodobne rýchlo zaradí medzi povinné jazdy na koncertoch. Aký máte vkus na nové piesne v kapele, zhodujete sa na obľúbených, alebo platí koľko ľudí, toľko chutí?
- Nikdy nedávame na album pesničku, ktorá by sa niekomu vyložene nepáčila, to neexistuje. Samozrejme, každý máme väčších či menších obľúbencov a tak to má byť. Vždy je dobré, keď sa tie pesničky dobre hrajú na koncerte a keď z novej platne niektoré ostanú v playliste aj po rokoch. Vyzerá to tak, že ich na Plochách pár takých je.
Ste hudobne sebavedomá kapela?
- No, naučili sme sa nebáť sa a nenechať sa rozhodiť nejakými rušivými vplyvmi. Ideme a zahráme naše pesničky čo najlepšie. Sme si vedomí toho, že sme aj niečo dokázali, napríklad zostať na scéne tridsať rokov a mať výborné recenzie na nový album, ale s vekom prišla aj pokora a sme veľmi vďační, že môžeme takto existovať a krásne si hrať. Je to skvelý život!
Mali ste niekedy pochybnosti o tom, či pokračovať v muzike ako Mňága a Žďorp?
- No jasné, ponorky boli, hádky a trápenie, bez toho by to tiež nešlo. Ale je to za nami, teraz je nám spolu dobre ľudsky aj hudobne a zažívame úžasnú časť kariéry.
Sociálne siete a crowdfunding
Na facebooku píšeš pravidelne príspevky s úvodom „Petr píše“ a tie majú slušnú dĺžku a výdatnú periodicitu. Máš to nejako naplánované, že to musí byť alebo naopak si sa s tým stotožnil a je to niečo prirodzené?
- Veľmi ma to baví. Môžem ľudí informovať o tom, čo sa deje v kapele a pretože som grafoman a baví ma písanie, pridávam k tomu všelijaké zážitky a postrehy. Je to pre mňa každodenná súčasť života, niekedy až verejný denník, ktorý má zmysel aj pre mňa, keď sa po rokoch pozriem, ako to vtedy bolo. A často aj teda riadne čumím!
Odpovedám z princípu na každý komentár. Takisto vyšla kniha Petr píše, kde sú zhrnuté statusy do roku 2014.
Veľa fanúšikov ste spoznali aj vďaka crowdfundingu, poznáte ich mená, priezviská, odkiaľ pochádzajú. Teraz vďaka facebooku čítate ich názory a píšu vám ozaj mnoho komentárov. Zamýšľaš sa nad nimi niekedy?
- Jasné, že nad tým premýšľam, lebo je to fakt zaujímavé. Pretože ty si ten, ktorý rozhoduje o tom, koho vo svojom živote budeš mať a koho nie. Takže tí ľudia, ktorí tam chcú mať nás, s nami musia mať niečo spoločné. Niektorých poznám viac, iných menej. Sme kontaktná kapela, radi po koncerte zájdeme medzi fanúšikov pokecať.
Tým, že ste známejšia kapela, cítite väčšiu istotu, keď robíte crowdfunding?
- Áno. Väčšiu, ale nie celú, ak mi rozumieš. Pretože to nie je žiadny automat, že by si bol známa kapela a všetko by tým pádom bolo hotové. To ani náhodou. Robili sme to už trikrát a vždy je to adrenalín, či to klapne alebo nie.
Balíčky s albumom a darčekmi si balíte sami, nikoho si na to nenajímate. Mali ste nejakú predprípravu na túto manufaktúrnu činnosť, keď ste sa chystali baliť balíčky po prvýkrát?
- Nemali, bolo to hektické, ale zvládli sme to. Skôr ti na prvýkrát nedôjdu rôzne drobnosti, takže potom lietaš autom po Morave a zháňaš tristo obálok na tričká. Teraz to už máme celkom zmáknuté. Je to tiež sranda, robiť to, kapelu to stmelí. Tiež už na to máme svoje know how.
Cítite vďaka tomu väčšiu slobodu pri tvorení?
- To nie, robili sme pesničky podľa seba, či už sme boli u EMI alebo si to vydávali sami. Len to vydávanie samotné je pre nás lepšie, keď to robíme sami. Distribúciu nám ale stále robí Warner Music, čo je naše bývalé vydavateľstvo, s ktorým sme sa rozišli po dvadsiatich rokoch spolupráce v úplnom pokoji a priateľsky.
Ľudia vám hovoria, že máte opäť nahrať prvý album, prípadne vystupovať v námorníckych kostýmoch alebo hrať len prvé dva albumy. Dostávate aj iné uletené návrhy?
- Radi si všetkých vypočujeme a potom sa zariadime podľa seba. Pretože Mňága je naša kapela a tým pádom náš úspech, alebo naša hanba.
Prešovské zážitky a spomienky
V roku 1995, ste v rámci turné k albumu Ryzí Zlato vystúpili v prešovskom PKO. Ako support prišli Chiki liki tu-a, ktorí dátum tohto koncertu označujú za oficiálny vznik kapely. Keď dostali možnosť zahrať pred vami, údajne ste im odkázali, že sa majú pekne obliecť. Prečo ste im vôbec dávali takú podmienku?
- Tak na to si vôbec nepamätám. Musím sa opýtať Martina (Višňovského, pozn. red.), kto mu to povedal, pretože to je úplne zábavné. Oblečenie je to posledné, čo nás zaujíma.
Im sa to zapáčilo, dokonca sa to stalo poznávacím znamením kapely a hrávali v tých kostýmoch roky, Martin Višňovský dokonca až 1 400 koncertov.
- No vidíš, aké vtákoviny rozhodujú o osude ľudí a kapiel!
Po tom koncerte ste vraj boli na živý rozhovor v študentskom internátnom rádiu PaF. Je sympatické, že namiesto afterparty ste išli do rádia k študentom na rozhovor. Spomínaš si na to?
- Na počudovanie sa na to pamätám, aj na to, že som potom spal niekde pod mixom. Sme hudobníci, radi sa o hudbe rozprávame a počúvame ju, takže je to pre nás normálne. A afterparty v študentskom rádiu bývajú najlepšie.
Keď odohráte koncert, máte už vo zvyku, že idete spať na hotel alebo naopak posedíte, pokecáte, dáte si pohár vína?
- Posedíme, pokecáme, chodíme medzi ľudí, fotíme sa, podpisujeme. V poslednej dobe často odchádzame z klubu poslední. Raz sme sa rozhodli, že sa nebudeme pozerať, koľko je hodín. Namiesto toho sa rozprávame a v šatni si púšťame z youtube rôznu hudbu, dokiaľ nás to baví. Veď prečo nie? Sme hudobníci a toto je náš život.
V Prešove hrávate tak každé dva - tri roky a vždy s úspechom. Aký máte vzťah k tomuto mestu a máte tušenie, prečo sa vašej muzike v tomto meste tak darí, že je o ňu záujem aj po 32 rokoch od vášho vzniku?
- Neviem presne, ale som rád, že to tak je. Musím sa poďakovať Martinovi Višňovskému, ktorý nás tu vždy pozýval a podporoval. V Prešove sme mnohokrát posedeli do rána s dobrými ľuďmi a raz sme si tu urobili aj promo fotky, práve po jednom takom posedení. Takže to boli fakt realistické obrázky.
Tridsať rokov po
Aktuálne si pripomíname 30 rokov od zamatovej revolúcie. Dochádzalo ľuďom u vás vo Valmeze, že sa mení spoločenská a politická situácia v Československu?
To si píš, že dochádzalo! V meste bolo pár aktívnych ľudí, takže to išlo dosť rýchlo. Bolo to krásne.
Takisto ste hrávali na námestí v rámci revolúcie. Ako si na to spomínaš?
S ostatnými valmezskými kapelami sme poskytli aparatúru na námestí, hrali voľné koncerty. Veľmi rád na to spomínam, pretože som myslel, že dožijem v tom hnusnom socializme a zrazu som nemusel. Zázrak!
Čo pre teba znamená sloboda?
Úplne všetko. Idem si, kam chcem a robím si, čo chcem. Samozrejme, v rámci slušného správania sa. A nekecá mi do toho nejaký posraný člen nejakej posranej politickej strany. Môžem si povedať svoj názor a nemusím sa za to nikomu zodpovedať, tobôž nie moje deti.
Keď ideš po meste, stretávaš tínedžerov s gitarami na pleciach ako idú na skúšku s kapelou alebo do hudobnej školy?
Áno, stretávam ich a pomyslím si: Tak nech sa darí, kluci!
Keď sa povie Mňága a Žďorp, mnohí si predstavia spojenie slov láska a hudba. Môže existovať niečo lepšie?
Nie.
Odkaz pre budúce generácie?
Užívajte si život so všetkou pokorou, robte si, čo chcete a nebojte sa nikoho a ničoho, kurvadrát!
Autor: Edo Kopček
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
