Korzár logo Korzár
Pondelok, 16. december, 2019 | Meniny má Albína

Každý východoslovenský región má svoje čierne diery

Zabudnuté a trocha záhadné stavby už len spomínajú na zašlú slávu.

Železiareň v Krompachoch, časť Stará Maša.Železiareň v Krompachoch, časť Stará Maša.(Zdroj: Čierne diery)

Text vznikol v spolupráci s webom ciernediery.sk

K vesmírnym čiernym dieram sa upierajú zraky stoviek vedcov. Tie slovenské si všíma len zopár nadšencov.

Do výskumu tých prvých sa investuje veľké množstvo peňazí, do tých druhých neraz ani cent. Na to, aby vznikli, netreba postaviť časticový urýchľovač.

Vlastne okrem nich už netreba postaviť vôbec nič. Vznikajú takmer bez povšimnutia.

Mnohé naše zabudnuté pamiatky sú dnes už len matnou spomienkou na zašlú slávu. Stále však majú čo ponúknuť.

Ak už nič iné, tak aspoň príbeh o tom, ako vznikli, či o ére, keď si ich ľudia ctili a v ich okolí prekvital život.

Prejdite sa s nami po východnom Slovensku a zistíte, že v každom jeho regióne je aspoň jedno zaujímavé miesto a stavba, ktorá má za sebou slávnu minulosť

Článok pokračuje pod video reklamou

Gemer: Serenyiho cisterna na Plešiveckej planine

Juhozápadne od Rožňavy sa rozprestiera Plešivecká planina. Upúta už na prvý pohľad. Na jej vrchole sa nachádza plošina s rozlohou 50 kilometrov štvorcových.

V minulosti sa na nej často pásli zvieratá. Územie je však pre veľké množstvo dier vo vápenci chudobné na vodu, a tak miestni obyvatelia museli hľadať náhradné riešenie, ako napojiť svoj dobytok.

Jeho výsledkom je Serenyiho cisterna, betónová vodná nádrž v tvare lievika s hĺbkou štyri metre a priemerom šestnásť metrov.

Pred 106 rokmi ho vymyslel János Dusza a vo svojej dobe fungovala bez problémov.

Na jar sa naplnila vodou, dokázala pojať až 960 000 litrov, a tá vydržala počas celého horúceho leta dokonca aj vtedy, keď celé týždne nepršalo.

Odkedy je Slovenský kras vyhlásený za národný park, je pasenie zvierat na Plešiveckej planine zakázané, a tak cisterna stratila svoje využitie.

Hoci je jediná svojho druhu na našom území, nie je chránená. Na mieste je napísaný len jej názov a rok postavenia.

Spiš: Železiareň Stará Maša v Krompachoch

Na samom okraji Spišskonovoveského okresu leží mesto Krompachy, ktoré bolo svojho času významným priemyselným centrom Spiša.

V roku 1574, teda v čase, keď nad regiónom panovali Thurzovci, postavil Daniel Gundelfinger v Krompachoch tri pece a začala sa éra krompašského hutníctva.

Novú modernú železiareň v časti Stará Maša založil v polovici 19. storočia Ľudovít Trangous.

Akciovka Krompašské železiarske ťažiarstvo prispela k prudkému rozvoju priemyslu. Vyrábali sa tu najmä rúry, kachle a strojárenské súčiastky.

Súvisiaci článok Železiarsky hámor v Krompachoch je už stabilizovaný Čítajte 

Zamestnávala viac než polovicu mesta a pri produkcii 85 000 ton surového železa a viac než 100 000 ton ocele bola nepochybne najväčšou železiarňou v Uhorsku.

Krátko po prvej svetovej vojne, 21. februára 1921, sa tu však odohrala krvavá bitka, ktorá vošla do dejín ako Krompašská vzbura.

Tú začalo znižovanie prídelov múky, čo rozvášnilo asi 90 žien krompašských robotníkov. Sformovali delegáciu, ktorú vyslali za riaditeľom fabriky so žiadosťou o riadne prídely. Boli nešťastné, lebo nebolo múky, nemali z čoho variť.

V kancelárii sa strhol krik a situácia bola zrazu neprehľadná, prišli žandári a k mužom do fabriky sa doniesla správa, že im bijú ženy. Samozrejme, hneď ich šli brániť.

S kladivami, lopatami, sekerami a železnými tyčami vtrhli do úradovní. Zdemolovali kanceláriu riaditeľa, utĺkli jeho zástupcu a jedného slúžneho ubili na smrť.

Žandári začali páliť. Zastrelili štyroch robotníkov a mnohých zranili. Väčšinu z nich strelili do chrbta. Okolo jedenástej dopoludnia bol už celý továrenský komplex prázdny.

V nasledujúci deň bolo vyhlásené stanné právo a zatknutých bolo 64 robotníkov, ktorých neskôr odsúdili na viacročné väzenie.

Na podporu štrajkujúcich v Krompachoch sa začal generálny štrajk v Slovinkách, Gelnici, Smolníku a Prakovciach.

K protestom došlo aj v Košiciach, Banskej Bystrici i v ďalších mestách. Vyšetrovanie malo dohru pred Najvyšším súdom v Brne.

Fabriku, ktorá bola na prelome 19. a 20. storočia najväčšou železiarňou v bývalom Uhorsku, v roku 1923 demontovali.

O prácu prišlo takmer 2 200 ľudí. Nastalo obdobie vysťahovalectva a biedy.

Dnes je objekt spustnutou pamiatkou, ktorú sa mesto snaží obnoviť.

Šariš: Viadukt v Hanušovciach nad Topľou

Po Prvej viedenskej arbitráži v roku 1938, keď sa arbitri z Talianska a Nemecka rozhodli, že sa Slovensko musí vzdať rozsiahlych území najmä na juhu krajiny, prišiel štát o železničné spojenie s východom Slovenska.

O rok neskôr sa vláda rozhodla vybudovať úplne novú trať č. 193 zo Strážskeho do Kapušian pri Prešove.

Keďže vedie cez náročný terén, bolo na nej nutné vybudovať dva tunely a dohromady 117 viaduktov.

Len v okolí Hanušoviec nad Topľou sa nachádzajú štyri, pričom najzaujímavejší z nich je ten Hanušovský.

Oblúkovitý železničný most, dlhý takmer 400 metrov, dokončili v roku 1943.

Keďže sa staval v pohnutých časoch, podieľali sa na ňom najmä ruky väzňov z neďalekého koncentračného tábora.

Na jeho postavenie bolo potrebných 330 000 hodín. Slávnostne ho prišiel otvoriť dokonca vtedajší prezident Jozef Tiso.

Viadukt teda nielenže vznikol sprevádzaný aj potom a krvou zatknutých ľudí, no vojna na ňom napáchala aj viaceré škody.

Najprv vyhodili do vzduchu jeden z jeho pilierov partizáni, aby zabránili Nemcom v postupe na východ, neskôr ho Nemci úplne zničili, keď ustupovali pred červenou armádou. Opravili ho v roku 1947.

V súčasnosti sa hrdí titulom najdlhší železničný most postavený v oblúku v strednej Európe.

Okolie Košíc: Vápenka v Kysaku

Oblasť Hornádu svojím charakterom sama o sebe nabáda, aby sa jej nerastné poklady využili v prospech ľudí. Kysačania jej vápencové bohatstvo rozhodne nenechali len tak ležať ladom.

Dodnes sa v obci zachovali pamiatky na významnú prácu miestnych obyvateľov, ktorí sa živili ľudovým pálením vápna.

Spočiatku si gazdovia stavali len malé vápenky na konci svojich pozemkov, kde ho pálili najmä pre svoju potrebu, ale niekedy i na prilepšenie

Ideálne miesto bolo blízko zdroja dreva a s dobrou možnosťou dopravy vápenca na svahovitom mieste.

Na podobnom mieste stále stojí Gašova vápenka, pomenovaná po svojom majiteľovi Ondrejovi Gašovi.

Umiestnená je blízko lesa na úpätí kopca. Vyzerá ako desať metrov vysoká veža v tvare osembokého hranola a je zo všetkých vápeniek najzachovalejšia.

Postavená bola po prvej svetovej vojne z pálenej tehly. V tom čase sa páleniu vápna v okolí dobre darilo, pretože sa miesto drevených domov začali stavať murované.

V roku 1924 však vstúpil do platnosti nový zákon, podľa ktorého musel mať živnostník vybavený živnostenský list, povolenie vykonávať prácu a ešte aj platiť daň z vápna.

Mnoho vápenkárov sa rozhodlo svoju činnosť ukončiť a v Kysaku nakoniec zostal len jeden jediný.

Horný Zemplín: Stará železnica v Stužici

Uprostred bukových pralesov s najvyšším stupňom ochrany by starú železnicu nikto nečakal. A predsa tam je.

Na najvýchodnejšom cípe Slovenska pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou sa ukrývajú zvyšky malého mosta s kamennými základmi a odhaľujú činy fašistického horthyovského Maďarska, ktorému sa zapáčili prastaré bukové lesy natoľko, že sa rozhodli ťažiť tu drevo.

Nedbajúc na fakt, že od roku 1908 bola táto oblasť Uhorskou akadémiou vied vyhlásená za chránenú rezerváciu, pretkali Stužicu úzkokoľajovými železnicami.

Najviac si to odniesla ukrajinská strana lesa, kde na triesky obrátili všetky lesy.

Na tej slovenskej sa im podarilo vyrúbať 110 hektárov pôvodného porastu a miesto neho nasadili ihličnany.

Ďalšiemu ničeniu krajiny zabránil až postupujúci vojnový front.

Netrvalo dlho a príroda si začala opäť zaberať odňaté územie, takže dnes sú pozostatky koľají už len ťažko badateľné.

Dolný Zemplín: Sobranecké kúpele

Slané liečivé studne nachádzajúce sa v katastri dnešnej Tibavy boli známe už v stredoveku.

Súvisiaci článok Slovensko malo Karlove Vary na východe. Kúpele Sobrance sú v ruinách Čítajte 

Prvá písomná zmienka je datovaná do roku 1334 a zmieňuje sa o ráde mníchov tzv. „červených čiapok“, ktorí štyri studne využívali na liečbu chudobných.

Sobranecké pramene naberali na sláve začiatkom 15. storočia. Chýry o kúpeľoch sa šírili naširoko-naďaleko.

Liečili sa tu kožné choroby, kŕče i reumatické ťažkosti. Od stredoveku patrili rodu Sztárayovcov, ktorý sa pričinil o rozvoj tohto miesta. Okrem pravidelných kúpeľov sa tu robili aj bahenné zábaly.

Liečivá voda sa tiež pila, a to nielen v kúpeľoch v rámci liečby, ale aj v takmer celom území Uhorska, kam bola rozvážaná v litrových fľašiach.

O Sobraneckých kúpeľoch boli dokonca vedené prednášky na balneologických kongresoch vo Viedni a v Budapešti.

Mali taktiež vlastného lekára, lekáreň, poštu i policajnú stanicu.

Obe svetové vojny však zanechali na zariadení škody.

Od roku 1948 často menili správcov, až sa nakoniec v roku 2006 dostali budovy do súkromného vlastníctva. Dnes sú opustené a spustnuté.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka
  2. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  3. Nestarnú, ale dozrievajú
  4. Legenda Dakaru Svitko: verím si na víťazstvo
  5. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  6. Kam na výlet so svojimi známymi
  7. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  8. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  9. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  10. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  1. Telekom: Technologies allow all to reach opportunities of now
  2. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  3. Legenda Dakaru Svitko: verím si na víťazstvo
  4. Nestarnú, ale dozrievajú
  5. Zvolenský nie je len slovenský, ale aj férový
  6. Sólymos: Najťažšie bolo prísť za ľuďmi, ktorých odpojili od vody
  7. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  8. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  9. Kam na výlet so svojimi známymi
  10. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 36 651
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 33 810
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 27 116
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 804
  5. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 14 127
  6. Kam na výlet so svojimi známymi 12 600
  7. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely 10 786
  8. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 10 385
  9. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 429
  10. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 9 389

Téma: Kúpele


Článok je zaradený aj do ďalších tém Čierne diery

Neprehliadnite tiež

Odpad zdražie, radnica chce od Košičanov dva milióny navyše

Mesto plánuje znížiť rozdiel medzi príjmom a výdavkami za smeti.

Košičania si po piatkovom rozhodnutí priplatia aj za odpad.

Poskytovanie sociálnych služieb v Košiciach je v krízovom stave

Počet bezdomovcov na ulici má znížiť nový útulok na Bosákovej.

Bezdomovci potrebujú nový útulok, mal by vyrásť na pozemku pri tom súčasnom na Bosákovej.

Brutálna bitka pri Auparku: Dievčatá vyviaznu bez trestu

Prokuratúra trestné stíhanie pre výtržníctvo podmienečne zastavila.

Momentka z bitky.
Lanovka z Dediniek na Geravy by mala tak ako v minulosti prepravovať turistov v letnom období.

Hlavné správy zo Sme.sk

Marian Kočner a jeho dcéra Karolína.
Podcast Dobré Ráno
KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Ako Fico stíha sám seba

Protiextrémistické úderky nevytvoril Soros, ale štát.

Zuzana Kepplová
Stĺpček Petra Schutza

Zadarmo nelietajú žiadne holuby

Na „novej politike policajných bytov“, ktorú vyhlásil Kaliňák, prerobil štát podľa kontrolórov milióny.

Peter Schutz

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop