Jedného dňa si traja kamaráti uvedomili, že Slovensko je plné zabudnutých priemyselných pamiatok, oplývajúcich veľkou hodnotou, o ktorej však vie len málokto. Rozhodli sa to zmeniť a založili projekt Čierne diery. Teraz cestujú po krajine a zbierajú materiál o starých sídlach, baniach či továrňach, ktoré o pár rokov už nemusia existovať. Ich projekt si za krátku dobu našiel tisíce fanúšikov. Jeden z členov tímu Čierny dier, MARTIN LIPTÁK, odhalil, čo ich k projektu spočiatku viedlo, ako k popularizácii pamiatok pristupujú i to, kam ďalej smerujú.

Neraz ste už rozprávali príbeh toho, ako vznikla myšlienka vytvoriť projekt Čiernych dier. Teda, že ste mali pocit, že sú industriálne pamiatky na Slovenku málo spopularizované a rozhodli ste sa to zmeniť. Slovensko má však nedostatky v mnohých oblastiach histórie či cestovného ruchu. Čo vás teda viedlo k výberu práve tohto druhu pamiatok, ktoré, zdá sa, predtým nikoho veľmi nezaujímali?

- Samozrejme, technické pamiatky máme v prvom rade úprimne radi. Zaujímame sa o ne, hľadáme ich a cestujeme za nimi už niekoľko rokov a z voľnočasovej aktivity sa stal v podstate záväzok pre kultúrne dedičstvo, ale aj pre desiatky tisíc fanúšikov, ktorí sledujú naše fotoreportáže a čítajú naše články.

Tomuto druhu pamiatok sa dlhodobo venuje viacero historikov a architektov, ale mali sme pocit, že chýba popularizácia u širšej verejnosti. Na to, aby si pamiatky ľudia viac vážili, musia si k nim najprv vytvoriť vzťah. Mali by pochopiť ich hodnoty a príbeh. A to sa dá len ťažko, ak o niektorých cenných pamiatkach nie je na internete takmer ani zmienka. Niekedy ani ich poloha. Keď sa toho nikto neujal, rozhodli sme sa takúto mapu s článkami vytvoriť my. A odtiaľ sa to začalo nabaľovať.

Čierne diery ste vytvorili spolu s dvoma ďalšími nadšencami, Miroslavom Beňákom a Andrejom Sarvašom. Poznali ste sa už aj predtým, alebo vás spojil dohromady práve spoločný záujem o slovenské poklady?

- V prvom rade sme dlhoroční priatelia, až potom členovia združenia Čierne diery. Do veľkej miery to ovplyvňuje aj to, čo robíme a ako fungujeme: spontánne, so zápalom, ale zároveň bez formálnych porád a niekedy aj s ostrými hádkami, aké znesú len priatelia.

Hoci sa venujeme technickým pamiatkam, z dvoch tretín sme hlavne ľudia komunikácie. Ja pracujem ako marketér, Andrej ako novinár a Miroslav je architekt, ktorý sa zaujíma najmä o priemyselné stavby. Našou činnosťou sa ani tak nesnažíme objaviť koleso, skôr pútavo spojiť a prerozprávať doterajšie poznatky, aby sa pre ne ľudia nadchli.

Bol to čisto váš spoločný nápad vytvoriť takýto projekt, alebo vás k tomu inšpirovalo už niečo existujúce?

- Dá sa povedať, že zatiaľ čo my ako Čierne diery pokrývame rôzne druhy technických pamiatok, od tovární, cez robotnícke kolónie až po dopravné stavby, tak na každý z týchto druhov existuje napríklad v Česku samostatné združenie. Sú tam fanúšikovia tovární, vodojemov, komínov, dokonca aj kanalizácií. Mnohé z týchto združení vyvíjajú veľmi systematickú prácu v mapovaní pamiatok a technických stavieb.

Robíme, čo nám na Slovensku chýbalo, aj keď hlavne v bratislavskej mierke sa tejto činnosti pred nami venovali napríklad naši priatelia z Klubu ochrany technických pamiatok. Gemerským kostolíkom pomáha združenie Gotická cesta. A dali by sa menovať mnohé ďalšie.

Čiernym dieram ste sa začali venovať v rámci voľného času a popri vlastnej práci. Ako sa to vôbec dá zvládať? Máte popri tom čas aj na rodinu či iné záľuby?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.