Mám spolužiaka, Čecha, ktorý chodí do školy v piatok len občas.
Napríklad ten posledný bol v Bratislave na proteste študentov stredných škôl, ktorým upozornili na klimatické zmeny.
Šiel tam už vo štvrtok večer a v Bratislave sa vraj cíti veľmi dobre.
V decembri minulého roka vyliezol na ťažobnú vežu v Novákoch spolu s ďalšími členmi Greenpeace.
Po návrate do školy mu učitelia podávali ruky. Keď Radek nie je v škole na prednáške, mávnu rukou a povedia že „on má niečo dôležitejšie na práci“.
A potom si z neho robia srandu, že zatiaľ čo mnoho mladých Slovákov to láka do Česka, on ide opačne, na Slovensko. Aj keď len na dočasný pobyt vo väzení.
Viete, koho obdivujem? Radka. A vy?
Nedávno som si zároveň prečítala rozhovor v českom Respekte s popredným svetovým klimatológom Hansom Schellnhuberom z Postupimského ústavu pre výskum dopadov klimatických zmien.
Článok vyvolal veľký ohlas a diskusie nielen medzi pravidelnými čitateľmi týždenníka.
Myslím si, že v médiách by v rámci témy klimatickej zmeny mali byť zobrazované práve osobnosti, ktoré majú za sebou určité vedecké poznanie.
Mediálna a verejná agenda by už dávno nemala byť koncipovaná tak, že v téme klimatickej zmeny ide len o umelé vytváranie paniky v spoločnosti.
Je však na mieste panikáriť. Klimatológ v rozhovore tvrdí, že svet, aký ho poznáme, bude naozaj o nejaký čas minulosťou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
