Opálové bane
Nie každý pán je natoľko dobre situovaný, aby svojej polovičke mohol darovať pravé perly alebo diamanty.
Návšteva opálových baní v Slanských vrchoch nad obcou Červenica rozhodne účet nevybieli.
Prvý opál sa tu našiel na začiatku 15. storočia a odvtedy tu zaznamenali mnoho významných objavov, ktoré si zamilovali mnohé významné osobnosti vtedajšej doby.
Napoleonova manželka, cisárovná Jozefína, napríklad nosila Oheň trójsky, považovaný za najslávnejší slovenský opál. Ten najväčší s menom Harlekýn je dnes v múzeu vo Viedni.
V roku 1922 v baniach ťažbu z dôvodu zlej ekonomickej situácie po prvej svetovej vojne ukončili. O
vyše 90 rokov neskôr ich sprístupnili pre turistov cez štôlňu Jozef.
Dodnes sú slovenské polodrahokamy vo svete vysoko cenené pre ich opalescenciu, teda dokonalú hru farieb.
Jazero Beňatina
Okres Sobrance medzi obcami Beňatina a Inovce ukrýva nie príliš známu, no o to krajšiu vodnú plochu menom Beňatina.
Tyrkysové jazero uprostred nízkych, no strmých skál pripomína scénu, akoby vystrihnutú z filmu o červených bratoch a bledých tvárach.
Svojou krásou sa pokojne môže porovnávať s Plitvickými jazerami. Aj preto ho mnohí volajú malé Chorvátsko.
Vzniklo v travertínovom lome, v ktorom zastavili ťažbu. Neskôr bol kameňolom zaplavený spodnou vodou. Je síce studená, no o to čistejšia a dá sa v nej i kúpať.
Aj načerveno sfarbené vápencové skaly v jeho okolí pripomínajú svojím tvarom pravekú veľrybu, čo jazeru len pridáva na atraktivite.
Táto lokalita patrí pod chránenú krajinnú oblasť Vihorlat a medzi domácimi patrí k obľúbeným a vyhľadávaným lokalitám na oddych.
Park tmavej oblohy Poloniny
Len on a ona sediaci v tme, všade naokolo ticho a obloha posiata myriadami hviezd.
Mliečna cesta križuje oblohu a sem-tam padne i nejaký meteor. Aj toto je častá predstava dokonalého romantického večera.
V meste je však príliš veľké svetelné znečistenie, aby si krásnu nočnej oblohy mohli milenci vychutnať naplno.
V roku 2010 preto v národnom parku Poloniny vznikol Park tmavej oblohy. Na Slovensku bol prvý svojho druhu a vo svete v poradí dvadsiaty.
Na našom území ruší na tomto mieste nočnú oblohu najmenej svetla, čo vytvára ideálne podmienky na jej pozorovanie.
Dokonca sa za dobrého počasia dajú sledovať aj objekty čí úkazy, ktoré sú v Európe viditeľné už len zriedkavo.
Okrem bozku pod hviezdnatým nebom tu však môže každý dostať i zaujímavé informácie o ochrane nočného životného prostredia a problematike svetelného znečistenia.
Markušovský kaštieľ
Ako urodzená šľachtičná sa bude cítiť každá dáma a ako bohatý gróf každý pán, čo vkročí do kaštieľa v Markušovciach.
Naširoko-naďaleko ide o jednu z najreprezentatívnejších stavieb, ktorá si stále zachováva noblesu Uhorského kráľovstva.
Postavil ho František Máriassy v polovici 17. storočia v renesančnom slohu. Po druhej svetovej vojne bol objekt upravený pre potreby múzea, vďaka ktorému je interiér kaštieľa stále zariadený historickým nábytkom v dobrom stave.
Medzi celou škálou diel nábytkového umenia a interiérových doplnkov, usporiadaných chronologicky od 17. do 20. storočia, sa nájde vystavených aj zopár modelov dámskeho i pánskeho dobového oblečenia.
Ku kaštieľu patrí aj neďaleký letohrádok Dardanely, rovnako krásny i bohato zariadený, v ktorom sa nachádza expozícia klávesových hudobných nástrojov.
Prechádzka po dômyselne upravenom parku takmer ako z rozprávky len podčiarkuje pôvab tohto miesta, priam ideálneho na požiadanie o ruku.
Drevený krytý most v Kluknave
Ako dvoch ľudí spája vzájomná príťažlivosť, tak dve obce v Gelnickom okrese, Kluknavu a Štefanskú Hutu, spája drevený krytý most, slovenská pýcha vo svojom druhu.
Je jedným z posledných krytých mostov na našom území a dodnes púta svojím ojedinelých technickým riešením.
Klenie sa ponad rieku Hornád od roku 1832, keď ho zo smrekovcového dreva dal vystaviť neďaleký mediarsky podnik.
Odvtedy prežil vyše 18 desaťročí histórie plnej lások i vojen. Možno práve na moste, premyslene vyhotovenom aj s ochranu pred zlým počasím, sa v tme tajne stretávali zaľúbené páry zo susedných dedín.
Ide o národnú kultúrnu pamiatku, cez ktorú sa okrem peších môžu prejsť aj osobné autá.
V 80. rokoch prešiel kompletnou rekonštrukciou a v rokoch 2003 a 2004 na ňom bola opravená podlaha i strecha, tiež bol natretý ochrannou konzervačnou látkou, aby vytrval aspoň ďalších 190 rokov.
Prielom Hornádu
Pokoj, ticho, šum vetra, spev vtákov, žblnkot Hornádu, od ktorého turistov oddeľujú miestami len úzke kovové stupačky a nenarušené východné lesy.
To všetko sa dá nájsť pri prechádzke Prielomom Hornádu. Úsek dlhý 16 kilometrov sa tiahne po hornom toku rieky od ústia Bielej vody až po obec Smižany.
Hornád tu vytvoril tiesňavové údolie, široké miestami iba niekoľko metrov, no zato s vysokými skalnatými brehmi.
Tí, ktorí majú v obľube prechádzky aj po trocha nebezpečnejšom teréne, si istotne užijú sedem kovových mostíkov, 320 metrov úsekov, v ktorých sa treba pridržiavať reťazí, exponovaných v skalách, 140 stúpačiek, trčiacich ponad prázdno ukončené skalami a vodou či 70 metrov trocha vratkých drevených lávok.
Vyznávačov prežívania adrenalínu po sediačky istotne poteší aj možnosť splavovania rieky, ktorého sezóna sa práve začína.
Kaplnka v Iliašovciach
V roku 1773 sa gróf Štefan Csáky spolu so svojou manželkou rozhodli postaviť si rozprávkový letohrádok.
Ako vhodnú lokalitu si vybrali lesík na kopci Zámčisko nad obcou Iliašovce.
Sídlo pozostávalo z niekoľkých budov a rozľahlého parku. Novému letnému sídlu dali príznačný názov Sans Souci, čo v latinčine znamená „bez starostí“.
Skutočne tu takto istý čas Csákyovci žili. V časoch najväčšej slávy sa tu na veľkolepých zábavách schádzala šľachta z celého okolia.
Rozmarný spôsob najmä Júliinho života vyšiel grófa až príliš draho. Aby nezostal úplne bez peňazí, dal knižnicu s vyše 5 100 zväzkami kníh i drahý nábytok rozpredať a po 23 rokoch dal zbúrať i letohrádok.
Zachovala sa len tisícročná kaplička, ako ju nazývajú miestni, a obelisk. V súčasnosti vďaka dobrovoľníkom pomaly naberajú pôvodnú podobu.
K malej kaplnke uprostred neveľkého zeleného hája nie je náročné sa dostať a jej vyvýšená pozícia navyše poskytuje krásny výhľad na okolie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
